Vedci Peter Ralph a Graham Coop z Kalifornskej univerzity porovnali dedičnú výbavu viac ako dvoch tisícok ľudí zo 40 európskych krajín. Výsledok ich analýzy potvrdil rovnaké závery, ktoré pre desiatimi rokmi prinášali matematicko-štatistické štúdie.

Väčšina ľudí pozná vlastný rodokmeň v rozsahu najviac niekoľko generácií do minulosti, ale netuší o príbuzenských vzťahoch s ďalšími ľuďmi. Každá nová generácia pritom získava oproti tej predchádzajúcej dvojnásobný počet predkov, keďže každý človek má dvoch rodičov, štyroch prarodičov, osem praprarodičov a tak ďalej.  

Ralph a Coop preto hľadali v genetickej výbave 2257 rôznych ľudí identické časti DNA. Vychádzali z tézy, že osoby, ktoré takéto časti zdieľajú, majú spoločných predkov. Čím kratšie takéto sekvencie DNA sú, tým hlbšie v minulosti ich spoločný predok žil - vzhľadom na to, že v každej generácii sa genetická výbava opätovne kombinuje a mieša.

V priebehu tisícov rokov sa ale množstvo genetických dôkazov o spoločnom pôvode stráca, pretože ľudia si odovzdávajú vždy len časť DNA. Z toho vedci usudzujú, že Európania majú oveľa viac spoločných predkov, než ukazujú analýzy.  

Podľa očakávania majú ľudia najužšie príbuzenské vzťahy s tými, ktorí blízkosti. To znamená, že Brit si je príbuzenský bližší skôr s ďalším Britom než s Nemcom. Brita ale zase spája s Nemcom užší príbuzenský vzťah než napríklad s Grékom.

ČTK