Vedci totiž odkrývajú na severe krajiny pohrebnú mohylu, okolo ktorej sa tiahne 500 metrov dlhá a tri metre vysoká mramorová stena. To napovedá, že tam bola pochovaná významná osobnosť.

Aténske ministerstvo kultúry sa však pokúša nadšenie mierniť a upozorňuje, že na akékoľvek závery je príliš skoro.

Taktiež vedúca archeologička regiónu Macedónia Aikaterini Peristeriová dnes v gréckom rozhlase varovala pred šírením neoverených správ.

„Nie je seriózne hovoriť o Alexandrovom hrobe. Ešte sme vôbec nezačali kopať vo vnútri hrobky. Nemôžeme teda tvrdiť vôbec nič,“ povedala.

Objav hrobky, blízko starovekého mesta Amfipolis, asi 600 kilometrov severne od metropoly, považujú odborníci za významný, ale zatiaľ ho nespájajú so žiadnou konkrétnou osobou.

Fámy začali rozširovať amatérski archeológovia, ktorí hrobku pripísali Alexandrovi Veľkému. Experti však hovoria o tom, že hrobka zo 4. storočia pred našim letopočtom, by mohla teoreticky skôr patriť panovníkovej manželke a synovi.  

Alexander Veľký bol jeden z najvýznamnejších vojvodcov v dejinách. Spravoval veľkú časť vtedy známeho sveta. Jeho ríša siahala od Európy až k Indii. Zomrel v roku 323 pred našim letopočtom v Babylone.

Jeho pozostatky boli pravdepodobne prevezené do mauzólea na území Egypta. Po hrobke sa však zľahla zem a o poslednom mieste odpočinku tohto panovníka sa dodnes nič bližšie nevie.  

Toto tajomstvo však vyvoláva v posledných storočiach mnoho rozruchu. Objavili sa tak napríklad „zaručené“ správy, že Alexander bol pochovaný v egyptskej Alexandrii, v oáze Siva, neďaleko líbyjskej hranici, v Uzbekistane, či dokonca v severnej Austrálii.

ČTK