Výskum na starovekom sídlisku Rybník, ktoré sa nachádza na strednom Pohroní, v oblasti, tzv. Slovenskej brány, bol realizovaný Archeologickým ústavom SAV v Nitre v úzkej spolupráci s Katedrou archeológie FF UK v Bratislave. „Som zamestnaný na oboch pracoviskách, a tak mám vzácnu možnosť a úlohu prepájať tieto dve vrcholné archeologické inštitúcie na Slovensku,“ hovorí prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc., ktorý viedol tím špičkových archeológov. Na výskume sa počas posledných štyroch rokov zúčastňovali aj študenti archeológie z Filozofickej fakulty UK v rámci povinnej terénnej praxe.

Hlinené náhrady 

Archeológovia našli  v obydliach z obdobia 1700 – 1 500 rokov pred n. l. minimálne po jednej hlinenej soške s podobou zvieraťa. Unikátne pritom je, že olámané plastiky sa našli priamo v príbytkoch, pričom doteraz sa na Slovensku a v strednej Európe našli podobné sošky len v špeciálnych, na to určených priestoroch.  Nálezy zo sídliska Rybník však svedčia o tom, že obetovanie sošiek rozlámaním za účelom rozmnožiť stádo, prebiehalo priamo v niektorých domoch.

Sošky najmä hovädzieho dobytka, kôz či oviec nahradili obetovanie živých zvierat. To mohlo byť podľa Jozefa Bátoru  spôsobené tým, že v Rybníku sídlila komunita, v ktorej živote zohrávalo pastierstvo a chovateľstvo dôležitú úlohu. Pud sebazáchovy im bránil zabíjať živé zvieratá, ktoré boli pre nich významným zdrojom potravy a surovín, no po usmrtení pre rituálne účely by ich nemohli ani s časti konzumovať. Do obetnej jamy sa totiž kládli celé.

Medzi nájdenými plastikami bola okrem domácich zvierat aj plastika zobrazujúca diviaka. „V tomto prípade bolo motívom poškodenia sošky zvieraťa jeho symbolické zabitie v snahe zaistiť si úspešnosť lovu,“ hovorí Jozef Bátora.  

Nález hovorí o viere, zručnosti či sociálnej štruktúre 

To, že sošky neboli zničené vplyvom času a prostredia, ale zámerne, dokazuje podľa vedcov fakt, že olámané časti sa buď nenašli v ich bezprostrednej blízkosti, alebo vôbec.  „V dvoch prípadoch sa nám podarilo nájsť dve polovice z tej istej rozlomenej plastiky asi v metrovej vzdialenosti od seba. Po priložení k sebe do seba zapadli. Evidentne ich tamojší šaman pri obetnom rituáli rozlomil na dve polovice a odhodil zámerne tak, aby neboli v blízkosti seba,“ vysvetľuje profesor Bátora.

Objavy v Rybníku prinášajú okrem bližšieho poznania viery a náboženských predstáv obyvateľstva staršej doby bronzovej aj poznatky o zručnosti vtedajších ľudí či sociálnej štruktúre tamojšieho spoločenstva. Zvieracie plastiky totiž nezhotovovali všetci obyvatelia sídliska, ale zrejme iba osoba, ktorá mala v danej komunite osobité postavenie. Mohli by sme ju nazvať šamanom. Podľa profesora Bátoru je pozoruhodný aj fakt, že plastiky sa našli len v rade domov rozprestierajúcich sa pri severnom opevnení, a tak svedčia aj o členení vnútorného areálu samotného sídliska.

Vyššie obety sú už len ľudia

Aj keď niekde naši predkovia nahradili  pri obetách živé zvieratá hlinenými, tradícia celkom nevymizla. „Nedá sa povedať, žeby sa v staršej dobe bronzovej živé zvieratá vôbec neobetovali,“ vysvetľuje profesor Bátora. „Aj keď pravdou je, že s takýmito dokladmi sa stretávame podstatne menej ako napríklad v neskorej dobe kamennej, ktorá bola predchádzajúcim obdobím.“ Archeológ zároveň dodáva, že obetovanie živých zvierat patrilo k takzvaným vyšším obetiam božstvám, pričom najvyššou bolo obetovanie ľudí. S takýmito obetami sa v staršej dobe bronzovej na Slovensku archeológovia stretávajú pomerne často.