V archeologických lokalitách sa nenašli žiadne známky obliehania, ani krvavých bojov, či požiarov. Domy nikto nezbúral a nekonal sa tu žiadny rozsiahly masaker na spôsob trójskej vojny. Obyvatelia jednoducho odišli postupne preč, zrejme v priebehu niekoľkých desaťročí . Zostali tu iba cintoríny s pohrebnými nádobami, plnými obilia pre poslednú cestu zosnulých, píše taliansky denník Corriere della Sera.

Čo sa však stalo s poslednými živými obyvateľmi ? Čo ich prinútilo k odchodu ? Je ťažké pochopiť , ako zanikla táto stará civilizácia. Dvaja známi americkí archeológovia Harvey Weiss a Raymond Bradley sa nad tým skúsili lepšie zamyslieť. Príčiny hľadali v klimatických zmenách.

V jednej talianskej štúdii sa uvádza, že sumerská civilizácia mohla zaniknúť dôsledkom zmien životného prostredia . Dážď, vietor a soľ mohli ľahko narušiť štruktúry, staré v niektorých prípadoch viac ako 4500 rokov, ktoré neboli postavené z kameňa . Zachovala sa však keramika, základy budov, kosti, zavlažovacie systémy a kuchynské náradie.

Nie je nič neobvyklé na tom, že historici a experti na staroveké civilizácie stále častejšie hľadajú príčiny v zmenách životného prostredia . „Domnievam sa, že práve klimatické zmeny boli jednou z príčin úpadku a potom zániku sumerskej kultúry koncom tretieho tisícročia pred Kristom," zdôrazňuje profesor Franco D' Agostino z rímskej univerzity La Sapienza. A uvádza aj dôkazy.

„Vieme , že okolo roku 2400 pred Kristom vyhnala silná erupcia sopky v náhornej rovine v Anatólii rôzne národy do zavlažovaných polí Mezopotámie .

Našli sme významné stopy popola vo vrstvách pôdy na oveľa širšom priestore pochádzajúce z tohto obdobia. Potom sem prichádzali rôzne skupiny, ktoré prispeli k zániku akkadskej civilizácie. Tá si svojho času podmanila Sumerov. Navyše bola odkrytá hustá sieť kanálov na severe Mezopotámie, ktorá pravdepodobne urýchlila proces zasoľovania pôdy a vyvolala krízu poľnohospodárstva. Počas necelého storočia klesla poľnohospodárska produkcia Sumerov o dve tretiny. Napokon k príčinám patrí aj obrovské sucho, ktoré trvalo asi dvesto rokov," hovorí profesor Franco D' Agostino.

Prírodné katastrofy si ľudia interpretovali ako nevyhnutné udalosti a v oblasti medzi Tigrisom a Eufratom zohrali zásadnú úlohu aj v mytológii. Obe rieky boli napokon aj dôvodom neustáleho znepokojenia. Záplavy , ktoré Egyptu prinášali bohatstvo, v Mezopotámii budili strach. Pramene Tigrisu a Eufratu v zasnežených horách Turecka boli oveľa menej predvídateľné než pramene Nílu.

Tak možno vysvetliť postupné vyľudňovanie lokality Abú Tbejrá niekoľko kilometrov južne od Násiríja a 16 kilometrov od antického chaldejského mesta Ur, kde už tri roky pracuje tím archeológov z rímskej univerzity pod vedením profesora D' Agostina . Práce sú koordinované s irackou vládou, ktorá by si priala, aby sa mesto Ur a okolité lokality stali akýmsi otvoreným archeologickým parkom, kam by prichádzali turisti z celého sveta .

ČTK