Chrovátsko, spolu so Slavónskom a časťou Dalmácie pripojil k Uhorskému kráľovstvu silou kráľ Ladislav I. Túto anexiu neskôr legitimizoval spolu s poprednými mužmi Chorvátskeho kráľovstva jeho nástupca Koloman Knihomoľ. De iure sa tak stal prvým chorvátskym kráľom.

Takéto usporiadanie potom pretrvalo osemsto rokov. Teda desaťkrát dlhšie než napríklad naše spojenie s Čechmi. V tomto období sa sformovalo spoločné kultúrne a historické dedičstvo. Napriek tomu je oblasť slovensko-chorvátskych vzťahov z rôznych dôvodov málo prebádaná historická téma.

Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského usporiadala pred pár rokmi exkurziu študentov do Chorvátska, kde vznikol v súčinnosti s profesorom Nevenom Budakkom z Filozofickej fakulty Záhrebskej univerzity nápad usporiadať spoločnú konferenciu. Takto opisuje začiatky v úvode publikácie profesor Martin Homza.

„Išlo o výsostne medzinárodný projekt, ktorý zastrešovala zdanlivo, paradoxne, Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty UK. Paradoxne preto, lebo niekto by povedal, že slovenské dejiny sa dajú robiť len so Slovákmi a na Slovensku, ale opak je pravdou. Slovenské dejiny totiž najmenej do roku 1918 splývajú aj s dejinami Uhorského kráľovstva, ktorého úradným jazykom bola minimálne do roku 1848 latinčina,“ vysvetľuje Homza.

„Preto nečudo, že  sa na našom projekte zúčastnilo toľko iných národov a mnoho vzácnych ľudí,“ dodáva.

Šľachtické majetky

Na konferenciu, ktorá sa konala v roku 2011 v Bratislave a Levoči, prišlo viac ako 50 vedcov z ôsmich krajín. Publikácia „Slovensko a Chorvátsko - historické paralely a vzťahy (do roku 1780)“ je výsledkom príspevkov, ktoré na tejto konferencii zazneli.

Kniha však nielen sumarizuje výsledky doterajšieho poznania, ale taktiež otvára pole pre nový výskum.

Jednotlivé príspevky boli zamerané na otázky etnogenézy oboch národov, historiografie, hagiografie, genealógie, vzdelania ale napríklad aj cirkvi. Veľká časť textov sa zaoberala vývinom šľachty.

Zaujímavým zistením o slovenskej a chorvátskej šľachte napríklad je, že obe mali svoje majetky rovnako tak na území Slovenska, ako aj na území Chorvátskeho kráľovstva. Podľa historikov je to výsledok dlhodobého a nie náhodného procesu. Dominik Blanár sa v jednej zo štúdií zaoberal majetkami významného uhorského rodu Abovcov.

„Príslušníci významných uhorských stredovekých šľachtických rodov, akými boli bezpochyby aj Abovci, mali vďaka službe na kráľovskom dvore možnosť získať nielen vplyvné postavenie ale aj nové majetky,“ povedal Blanár.

„Týmto spôsobom Abovci, ktorí pôvodne vlastnili majetky v severovýchodnej časti Uhorského kráľovstva (v dnešnom východnom Slovensku), sa v prvej polovici 13. storočia dostali aj do vlastníctva majetkov v jej juhozápadnej časti, čiže v dnešnom Chorvátsku,“ dodal.