V 50. a 60. rokoch minulého storočia sa začali kriticky prehodnocovať doterajšie historické poznatky o Afrike.

Tieto snahy boli súčasťou dekolonizácie Afriky. Africkú pred-koloniálnu históriu bolo potrebné preskúmať aj z africkej perspektívy. Na to však chýbali pramene. Tie boli roztrúsené v archívoch a tak ťažko dostupné pre ucelenejší historický výskum.

Napríklad v európskej historiografii vznikali už niekoľko storočí predtým rôzne edície prameňov a heuristické práce. Historická obec v Afrike narážala aj na metodologické problémy.

Túto medzeru mal zaplniť projekt Fontes Historiae Africanae. Vydávať Fontes Historiae Africanae navrhol v roku 1962 profesor Ivan Hrbek z Československej akadémie vied. Projekt sa rozbehol o dva roky neskôr pod patronátom Medzinárodnej únie akadémií so sídlom (UAI) v Bruseli.

UAI od svojho založenia v roku 1919 sponzorovala vydanie mnohých cenných edícií prameňov, slovníkov, či atlasov, zameraných na výskum jazykov, literatúr, dejín civilizácií, ako aj dejín umenia a myslenia z rôznych kontinentov.

Jej členom je od roku 1994 aj Slovenská akadémia vied a v roku 1998 sa stala medzinárodnou riaditeľkou projektu Fontes Historiae Africanae docentka Viera Vilhanová z Ústavu orientalistiky SAV.

História projektu

Hlavným cieľom tohto projektu bolo od začiatku zostaviť a publikovať kritické edície a preklady písomných a orálnych prameňov k histórií Subsaharskej Afriky. Jazykom edícií sa stala angličtina a francúzština.

Do projektu sa od začiatku zapojilo niekoľko európskych a afrických krajín a vznikli také série edícií, ako sú Arabica, Aethiopica, Varia a Subsidia Bibliographia.

„Projekt, ktorý odštartoval na základe širokej medzinárodnej spolupráce, sa postupne menil, mnoho národných komitétov prestalo v osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov pracovať, a pôvodne medzinárodný projekt sa postupne začal meniť na britský,“ uviedla docentka Vilhanová.

Britský národný komitét bol mimoriadne aktívny a vydal dvanásť zväzkov, čo bola takmer polovica dovtedajšej produkcie a v roku 1997 založil novú edičnú sériu New Series.

Medzinárodné oživenie

Nová riaditeľka sa snažila o zmenu tohto kurzu. Slovenské vedenie prispelo k rozšíreniu projektu do viacerých krajín a nadviazanie hlbšej spolupráce s africkými historikmi. Keďže v afrických krajinách nefungujú etablované akadémie a výskumné inštitúcie, podobné tým európskym, realizátori projektu nadväzujú spoluprácu aj s individuálnymi historikmi.  

„Prvoradým cieľom nového vedenia bolo oživiť projekt na medzinárodnej úrovni predovšetkým v samotnej Afrike, aktivizovať existujúce národné komitéty a zapojiť do projektu nové tímy predovšetkým z afrických krajín a z tých európskych krajín, kde sa nachádzajú bohaté zbierky historických prameňov k africkým dejinám,” vysvetľuje Vilhanová.

Napokon sa podarilo zorganizovať niekoľko pracovných stretnutí vedúcich národných komitétov a pozvaných afrických expertov, ako aj medzinárodné vedecké kolokviá, v Budmericiach, v Ghane, Senegale, Nigeri, Mali, Nigérii a v Mozambiku. Vznikli aj nové národné komitéty a do projektu sa zapojili aj vedci z afrických krajín, ktoré nie sú členmi UAI.

Projekt sa teda Ústavu orientalistiky SAV podarilo oživiť a dať mu významnejší medzinárodný rozmer. Ďalšími úlohami je prehlbovať medzinárodnú spoluprácu a zabezpečiť financovanie na nadnárodnej úrovni.