Oznámili to agentúry AP a DPA. Tento významný objekt je datovaný do doby asi 325-300 pred naším letopočtom. Až ďalší výskum odhalí, kto je v tejto hrobke neďaleko starovekého mesta Amfipolis skutočne pochovaný. Špekuluje sa však, že by to mohol byť niekto z rodiny Alexandra Macedónskeho.

Hrob nie je porušený, ani vyrabovaný.

K tejto lokalite nachádzajúcej sa asi 600 kilometrov severne od metropoly dorazil i grécky premiér Antonis Samaras a podľa AP nález označil za "mimoriadne dôležitý". Uviedol tiež, že k hrobke pôvodne viedla široká cesta a vchod do nej strážili dve sfingy, mýtické bytosti spájajúce v sebe rysy človeka, leva a vtáka. "Ocitli sme sa pred mimoriadne dôležitým nálezom," vyhlásil podľa DPA premiér a reportérov požiadal ešte o niekoľko dní trpezlivosti, kým budú zverejnené ďalšie informácie.

Archeologické práce tu majú pokračovať i v nasledujúcich mesiacoch. Výskum v tejto lokalite trvá už rok, pôvodne sa špekulovalo dokonca o tom, že by sa mohlo jednať o hrobku samotného Alexandra Macedónskeho.

Alexander Macedónsky zomrel v roku 323 pred naším letopočtom v Babylone. Jeho pozostatky boli pravdepodobne prevezené do mauzólea na území Egypta, po hrobke sa však zľahla zem a presné miesto posledného odpočinku panovníka je stále zahmlené tajomstvom.

Amatérski, aj profesionálni archeológovia v posledných desaťročiach napríklad našli "zaručené" doklady, že Alexander bol pochovaný v egyptskej Alexandrii, v oáze Siva blízko líbyjskej hranice, v Uzbekistane či dokonca na severe Austrálie.

ČTK