Doposiaľ bol najstarší dekódovaný ľudský génom o viac ako 20 000 rokov mladší. Vzorky, s ktorými  výskumníci pracovali, pochádzajú zo stehennej kosti muža, ktorý žil pred 45 000 rokmi na Sibíri, neďaleko dnešnej osady Usť-Išim. Ide o najstaršieho človeka moderného typu, ktorého pozostatky sa dochovali mimo Afriky a Blízkeho východu.

„Stehenná kosť dotyčného muža poskytla množstvo genetických informácií, ktoré sú porovnateľné s tým, čo vieme o súčasných ľuďoch," uviedla Janet Kelsoová z Ústavu evolučnej antropológie Maxa Plancka v Lipsku. „Teraz máme predstavu o príbuznosti ľudí spred 45 000 rokov a ľuďí zo súčasnosti," dodala.

Kelsoová so svojimi kolegami okrem iného tiež porovnávali, koľko percent DNA neandertálcov obsahuje génom muža z Usť-Išimi oproti génomu súčasných ľudí, aby dokázali presnejšie určiť, kedy sa naši priami predkovia skrížili s neandertálcami.

Homo sapiens neanderthalensis žil v Európe a v západných oblastiach Ázie pred asi 300 000 rokmi až do svojho vymiznutia na Iberskom polostrove pred 28 000 rokmi. Podľa teórií, ktoré sú dnes najviac akceptované, pochádza človek moderného typu z Afriky, kde vznikol pred necelými 200 000 rokmi, pričom neskôr sa premiestnil do Európy. Odhady doby kríženia boli doteraz veľmi vágne, uvádzalo sa obdobie pred 37 000 až 86 000 rokmi.

Odborníci z ústavu v Lipsku zistili, že percento genetickej informácie neandertálskeho pôvodu je u dnešných ľudí a človeka od Usť-Išimi prakticky rovnaké. To podľa expertov naznačuje, že ku kríženiu došlo predtým, než žil človek, ktorému patrili skúmané pozostatky.

Vzhľadom k tomu, že sa ale usťišimský človek narodil podstatne bližšie k dobe genetického prelínania, mohli Kelsoová a jej kolegovia z jeho DNA zistiť presnejší časový rámec. Ľudia moderného typu a neandertálci sa podľa nich skrížili 7000 až 13 000 rokov pred tým, než sa objavil človek od Usť-Išimi, čiže pred 50 000 až 60 000 rokmi.

Možno najzaujímavejšia na celej štúdii je však lokalita, kde boli pozostatky dotyčného muža odhalené.

Kelsoová pripomína, že v tejto sibírskej oblasti boli už skôr nájdené nástroje z obdobia, kedy žil muž od Usť-Išimi, a ktoré sú podľa všetkého ľudským výtvorom - toto je ale zrejme prvý priamy dôkaz toho, že túto oblasť pred 45 000 rokmi obývali moderní ľudia.

ČTK