Organizátori výstavy mali na jej prípravu necelých päť mesiacov a podarilo sa im priviesť na Slovensko aj také artefakty, ktoré prvý krát opustili územie Talianska. Za jej realizáciou stojí celý tím spolupracovníkov. O tom, ako výstava vznikala, o zákulisí jej príprav, ale aj o najnovších objavoch z oblasti etruskológie nám porozprávali autorky výstavy, talianske archeologičky Luana Cenciaioli a Marisa Scarpignato (ďalej LC a MS).

Ako sa zrodila myšlienka priviesť Etruskov na Slovensko?
LC: Nápad sa zrodil vďaka partnerstvu medzi mestami Perugia a Bratislava, ktoré vzniklo už v 60. rokoch minulého storočia, a taktiež pri príležitosti polročného predsedníctva Talianska v EÚ. Po nadviazaní kontaktov medzi slovenskou (Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave, Slovenské národné múzeum a Magistrát hlavného mesta Bratislavy) a talianskou stranou (Magistrát mesta Perugia a Úrad pre archeologické pamiatky Umbrie) sme sa rozhodli pripraviť výstavu, ktorá by prezentovala etruské korene mesta Perugia.

S nápadom usporiadať výstavu o Etruskoch prišli v prvom rade dve slovenské archeologičky – Margaréta Musilová a Ivana Kvetánová – a následne sme sa s kolegyňou Marisou Scarpignato pustili do jej realizácie.

MS: Spolupráca sa „zrodila“ na požiadanie Magistrátu mesta Perugia, ktorá je partnerským mestom Bratislavy. Pamiatkový úrad (ktorého sme súčasťou, pozn. redakcie) sa zaktivizoval na realizáciu tohto projektu, a to i v súvislosti so šesťmesačným predsedníctvom Talianska v EÚ. V súvislosti s partnerstvom medzi obidvomi mestami sa nám zdalo tiež vhodné zamerať sa práve na Etruskov pochádzajúcich z Perugie.

Výstava je doslova ušitá na mieru pre Bratislavu a pre slovenského návštevníka. Bolo zložité vymyslieť jej koncepciu a vybrať vystavované objekty?
MS: Išlo o jedinečnú príležitosť prezentovať v zahraničí predmety pochádzajúce zo zbierok Národného archeologického múzea Umbrie či z archeologických výskumov z oblasti Umbrie. Problematická sa ukázala až snaha zosumarizovať históriu etruskej civilizácie tak, aby sa „zmestila“ do niekoľkých výstavných panelov, a vybrať charakteristické predmety, ktoré by ilustrovali jednotlivé témy o Etruskoch z Perugie.

LC: Výstava bola pre nás veľkou výzvou. Pre Pamiatkový úrad Perugie pracujem už 30 rokov a usporiadať výstavu o Etruskoch z Perugie malo pre mňa veľký prínos. Je to vôbec po prvý raz, čo zahraničné mesto hosťuje výstavu o jedinom etruskom meste. Pri tejto príležitosti sme mohli predstaviť „naše“ etruské mesto z rôznych pohľadov, takúto príležitosť sme nemali nikdy ani v samotnej Perugii. S nádielkou entuziazmu nebolo ťažké pustiť sa do práce, podstatne ťažšie bolo vybrať výstižné artefakty a predmety, ktoré by tak mesto, ako aj Etruskov plnohodnotne reprezentovali.

Čo je podľa vás najzaujímavejším, najcharakteristickejším, ale i „najzáhadnejším“ predmetom výstavy?
MS: Na toto je veľmi ťažké odpovedať, v každom prípade za veľmi charakteristické pre kultúru Etruskov možno považovať keramiku bucchero a ich bronzové výrobky.

LC: „Alfabetár z Perugie“, abeceda vyrytá na spodnej časti nádoby – keramiky typu „bucchero“. Tento príklad poukazuje na zrod Perugie ako mesta Etruskov, stojí na počiatku jej dejín a vďaka nemu mesto doslovne začína „písať“ svoju históriu. Návštevníkov zaujme aj antefix, ozdoba strechy z etruského chrámu, ktorá sa našla pod súčasnou katedrálou San Lorenzo (sv. Vavrinec). Má podobu tváre satyra a je pestro zdobená farbami.

Za rovnako dôležitú považujem etruskú urnu z lokality Strozzacapponi vyobrazujúcu manželský pár. Treba spomenúť i zobrazenie gryfa na urne, v ktorej pochovali člena etruskej rodiny. Práve gryf je od stredoveku až dodnes symbolom mesta Perugia.

Etruskovia sú dodnes chybne prezentovaní ako tajomní a záhadní, aký je názor dnešných etruskológov na tento „topos“?
MS: Archeologické výskumy nikdy nebrali do úvahy tento mýtus, vždy sa pridŕžali vedeckého prístupu. Príkladom sú aj početné tematické výstavy medzinárodného charakteru. I napriek tomu sa stále rozpráva o záhadnom pôvode Etruskov či o nerozlúštiteľnosti ich písma.

LC: Vedecké štúdie hovoria o populácii, ktorá je z veľkej časti známa, mnohé jej aspekty sa snažíme ďalšími výskumami prehlbovať.

Hlási sa dnešná Perugia a jej obyvatelia k etruským koreňom a histórii?
MS: Verím, že áno. A to i kvôli odlíšeniu od Umbrov, obyvateľstva žijúceho v susedstve niekdajších Etruskov, avšak spôsobom málo rafinovaným.

LC: Obyvatelia dnešnej Perugie nepoznajú dobre ich vlastnú históriu, dokonca sú prekvapení, keď sa dostanú do kontaktu s vlastnými koreňmi. Práve výstava v Bratislave bola príležitosťou i výzvou zároveň vytvoriť komplexný pohľad na toto etruské mesto.

Aké aktuálne výskumy prebiehajú v Perugii a jej okolí? Je vôbec ešte šanca nájsť nálezy takého významu a veľkosti, ako bola slávna hrobka Volumniovcov?
LC: Absentujú plánované systematické výskumy. Žiaľ, nové archeologické artefakty v posledných rokoch získavame len záchrannými výskumami a vo forme náhodných nálezov. Ide však o významné objavy, akými sú napríklad etruská hrobka rodiny „Cacni“ v Elce alebo etruská nekropola v lokalite Strozzacapponi.

Pod mestskou katedrálou San Lorenzo, sa nachádzal posvätný okrsok etruskej Perugie, práve tu sme mali možnosť preskúmať terasu. Ohraničovali ju múry postavené z travertínu, ktoré dosahovali úctyhodné rozmery – vysoké boli až 15 a dlhé 40 metrov. Nachádzal sa tu chrám zasvätený Junone. Objavili sme i rímsku cestu dláždenú bazaltovými kameňmi či rímsky obytný dom, zachytili sme stopy po veľkom ničivom požiari, ktorý vypukol v roku 40 pred Kr. – vznikol a zničil mesto počas vojny v Perugii, v historických prameňoch známej ako „bellum perusinum“.

Výstava Etruskov z Perugie už prilákala desiatky návštevníkov. zdroj: historyweb.sk.

Posledné nálezy hrobiek z okolia Perugie, ktorých urny môžeme obdivovať aj na výstave v Bratislave, isto poskytujú viac možností a priestoru na nové analýzy. Je možné napríklad realizovať DNA analýzy zo spopolnených zvyškov ľudských tiel, ktoré v nich boli uložené?
LC: Pochopiteľne áno, môžu sa realizovať rôzne analýzy, a to nielen DNA. V tomto období napríklad skúmame zvyšky textilu, ktoré sa našli vnútri urien a v ktorých boli uložené a zavinuté zvyšky ľudských kostí.

V akom stave a v akých podmienkach sa nachádza dnešná archeológia, alebo presnejšie etruskológia v Taliansku?
MS: Je dôležité uchovávať a chrániť veľké archeologické dedičstvo, ktoré máme v Taliansku. Tie archeologické výskumy, ktoré nie sú „nevyhnutné“, čakajú na lepšie časy.

LC: Archeologický výskum veľmi pokročil. Uskutočňujú sa viaceré výskumy, organizované napríklad univerzitami. V tejto súvislosti by som chcela podčiarknuť dôležitosť výskumu v Orviete – Capo della Fiera, kde sa podarilo nájsť sanktuárium, svätyňu patriacu 12 etruským mestám (Spoločenstvo 12 etruských miest, známe ako Dodekapolis). Tento dôležitý archeologický objav realizovala práve Univerzita v Perugii pod vedením profesorky Simonetty Stopponi.

Ako ste sa cítili v Bratislave? Ako sa vám spolupracovalo na príprave výstavy?
MS: Bola to veľmi pekná skúsenosť, tak mesto Bratislava, ktoré je veľmi sugestívne, ako aj prestížne situovanie výstavy na Bratislavskom hrade. I slovenskí kolegovia boli veľmi ústretoví, vždy k dispozícii a pohostinní.

LC: Bratislavu som predtým nepoznala. Vnímam ju ako veľmi pohostinné a pekné mesto, rovnako jej pamiatky. Dunaj je naozaj prekrásny. Spolupráca na výstave bola excelentná, tak práca, v ktorej priebehu sa už vopred myslelo aj na mnohé detaily, na ktoré sme tak boli pripravení, rovnako ako kontakt a spolupráca so slovenskými kolegami – narazili sme na srdečnosť a disponibilitu z ich strany.

Skúste priblížiť našim čitateľom pohľad do zákulisia príprav výstavy. Ako prebieha transport viac ako 80 artefaktov?
MS: Transport predmetov určených na výstavu v Bratislave už vopred absolvoval nevyhnutnú „cestu byrokraciou“. I napriek jazykovej odlišnosti v prípravnom tíme prebiehal presun materiálu aj inštalovanie predmetov naozaj maximálne koordinovanie, aj s istou mierou vzrušenia, ktoré je ale napokon akciám podobného typu vlastné.

LC: Príprava výstavy bola dlhá a namáhavá, ale profesionalita a disponibilita všetkých zainteresovaných spolupracovníkov nám umožnila jej zrealizovanie. Porozumeli sme si i napriek rozdielnosti jazykov. Na začiatku, keď sa hovorilo o množstve predmetov, nastal moment paniky. Preľakli sme sa, či je možné výstavu v takomto rozsahu a za tak krátky čas zrealizovať. Keď do Perugie dorazili kamióny s pripravenými debnami na prepravu, položili sme si ďalšiu otázku, či sa tam všetko vôbec zmestí? V momente, keď kamióny vyrazili na cestu, začalo pršať – sprevádzané intenzívnym dažďom putovali až na Slovensko. Až vtedy sme si boli istí – toto sme zvládli. Dovidenia v Bratislave!

-----------------------------------------------------------------------------------

Na záver:
Na konci marca minulého roka sme sa vybrali do Perugie. S pomocou pani Daniely Borghesi sa naša malá delegácia (Margaréta Musilová, Ivana Kvetánová, Vladimír Turčan, Branislav Pánis, Peter Barta) ohlásila v miestnom Národnom archeologickom múzeu Umbrie v Perugii, vzbudili sme skôr podozrenie ako dôveru. Náš návrh urobiť výstavu o Etruskoch a priviesť ich do Bratislavy sa zdal byť naozaj nereálny. I napriek pochybnostiam sa v priebehu necelého polroka podarilo pripraviť všetko potrebné na to, aby Etruskovia do Bratislavy zavítali.

Ďakujeme všetkým, ktorí na výstave spolupracovali. Tímu archeológov a reštaurátorov z mesta Perugia, pracovníkom Historického múzea SNM v Bratislave, Talianskemu kultúrnemu inštitútu, jeho pani riaditeľke Antonii Grande a jej zamestnancom (Alexandra Kučmová, Adriana Šulíková, Michal Denci), ktorí pomáhali prekonávať jazykové bariéry a zaslúžili sa o preklad textov výstavy i katalógu, grafikovi Matúšovi Lányimu, ktorý trpezlivo a do poslednej chvíľky upravoval texty a fotografie i pani bývalej námestníčke primátora Bratislavy Petre Nagyovej-Džerengovej, ktorá sa stotožnila s našimi víziami. Do Perugie ďakujeme špeciálne pani Daniele Borghesi, ktorá pomáhala slovenskej delegácii presvedčiť talianskych kolegov a motivovať ich k realizácii tejto výstavy.

Marisa Scarpignato skončila v roku 1977 s vyznamenaním štúdium na Univerzite v Perugii (odbor klasické štúdiá). Už v diplomovej práci sa zameriavala na etruskológiu (Archaické zlato v Etruskom Gregoriánskom múzeu vo Vatikáne). Absolvovala špecializáciu na univerzite „La Sapienza“ v odbore história antického umenia, ktorý v roku 1988 ukončila so záverečnou prácou o predrímskej Bettone.

Ako archeologička pôsobí na Úrade pre archeologické pamiatky Umbrie v Perugii, a tiež ako zástupkyňa riaditeľa Národného archeologického múzea Umbrie. Je autorkou publikácií so zameraním na etruské a rímske zlatníctvo a viaceré centrá predrímskej a rímskej Umbrie (Bettona, Bevagna, Città di Castello, Marsciano atď.).

Luana Cenciaioli takisto študovala s vyznamenaním na Univerzite v Perugii. Pôsobí na Úrade pre archeologické pamiatky Umbrie v Perugii ako archeologička a riaditeľka. Už vyše tridsať rokov sa zaoberá skúmaním Perugie a jej okolia. Pracovala napríklad na lokalitách Umbertide, Torgiano, Gubbio, Otricoli. Je riaditeľkou archeologického parku v Ponte S. Giovanni (nekropola známa ako Necropoli del Palazzone, s hrobkou rodiny Volumni, ku ktorej patrí aj známe antiquarium a depozitáre múzea), archeologického parku v Gubbiu (antiquarium, divadlo a archeologický areál), Orticoli (archeologický areál, antiquarium S. Fulgenzia).

Je autorkou viacerých výstav a nových expozícií v priestoroch Národného archeologického múzea v Umbrii. Napísala množstvo monografií a viac ako 150 odborných článkov. Vo výskumoch sa zaoberala hlavne architektonickými a kamennými artefaktmi.

Partneri výstavy: Taliansky kultúrny inštitút, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Ministero dei Beni e delle Attività Culturali e del Turismo della Repubb lica Italiana, Veľvyslanectvo Talianskej republiky na Slovensku, Hlavné mesto SR Bratislava, Comune di Perugia, Mestský ústav ochrany pamiatok Bratislava, Comune di Corciano.

Generálny partner SNM: Poštová banka.

Výstava je otvorená denne okrem pondelka od 9.00 do 17.00 h v pivniciach Bratislavského hradu, posledný vstup 16.00 h. Posledný deň výstavy 29. 3. 2015.