Medzi odkrytými nálezmi sú navyše pozostatky vyše 400 voskových tabuliek, aké sa v rímskej dobe používali na zaznamenávanie jednoduchých textov. Hoci sa vosk, ktorý pôvodne pokrýval tieto tabuľky a do ktorého boli zaznamenávané texty, rozložil, v mnohých prípadoch je text vyrytý do tabuliek stále čitateľný, pretože zanechal stopy na drevenom ráme.

Veľká časť tabuliek stále čaká na svoje rozlúštenie, ale už teraz platí, že ich nález zásadne prepisuje dejiny Londýna aj rímskej Británie. Ide totiž o najstarší doklad písomníctva z Britských ostrovov.

Čo je tam napísané?

Nejde pritom o jediné prvenstvo, ktorým sa londýnske tabuľky pýšia. Jedna z nich, datovaná do 70-tych rokov 1. storočia n. l., obsahuje najstaršiu zmienku názvu Londýn (v latinskej podobe Londinium). Je na nej napísané (v preklade): „[Odovzdaj] Mogontiovi v Londýne.“

Text na tabuľke: LONDINIO MOGONTIO, „[Odovzdaj] Mogontiovi v Londýne”

Na ďalšej tabuľke je vytlačená celá latinská abeceda, doklad školskej výučby v najstarších dejinách Londýna. Za najstaršiu bola označená tabuľka datovaná do prvého desaťročia rímskej nadvlády v Británii.

Text na tabuľke v preklade: „…pretože sa chvastajú po celom trhovisku, že si im požičal peniaze. Preto ťa prosím, aby si vo svojom vlastnom záujme nevyzeral neupravene … tvojim záležitostiam to neprospeje...“

Text na tabuľke v preklade: „…pretože sa chvastajú po celom trhovisku, že si im požičal peniaze. Preto ťa prosím, aby si v svojom vlastnom záujme nevyzeral neupravene … tvojim záležitostiam to neprospeje...“

Ďalším výnimočným kúskom medzi nálezmi je tabuľka, ktorá obsahuje presný dátum dohody medzi dvoma obchodníkmi.

Text na tabuľke v preklade: „Za druhého konzulátu Nera Claudia Caesara Augusta Germanica [t. j. cisára Neróna] a Lucia Calpurnia Pisona, šiesty deň pre januárovými Idami [8. januára roku 57].Ja Tibullus, Venustiov prepustenec, som písmom i slovom potvrdil, že dlhujem Gratovi, Spuriovmu prepustencovi, 105 denárov z ceny tovaru, ktorý bol predaný a doručený. Som povinný splatiť túto čiastku jemu alebo osobe, ktorá bude poverená...“

Výnimočné okolnosti nálezu

Londýnske tabuľky sa dochovali za neobvyklých podmienok. Na mieste, kde v súčasnosti prebieha archeologický prieskum, pôvodne tiekla rieka Walbrook, ktorá bola prekrytá mestskou výstavbou.

Ako sa ukázalo, zvyšky rieky dosiaľ tiekli pod Londýnom a vytvorili bahnitý sediment s nízkym obsahom kyslíka, ktorý je ideálnym prostredím pre zachovanie materiálu s nízkou trvácnosťou ako drevo a textílie. Okrem drevených zvyškov voskových tabuliek sa tak na mieste dochovalo tiež veľké množstvo kožených topánok, a dokonca súbor kožených poťahov na stoličky z rímskych čias.

O existencií Británie vedeli Rimania od Grékov a Kartágincov, ktorí s Britmi obchodovali minimálne od 4. storočia pred n. l. Na pôdu tohto pre nich vzdialeného a exotického ostrova vstúpili rímske légie až v rokoch 55 a 54 pred n. l., počas galského ťaženia Iulia Caesara. Dôvodom vpádu bola domnienka, že britskí Kelti pomáhajú svojim galským súkmeňovcom vo vojne s Caesarom.

Hoci je pravdepodobné, že v skutočnosti Caesar zamýšľal podmaniť si tunajšie obyvateľstvo, jeho jednotky neboli schopné zotrvať v Británii dlhodobo a po krátkom čase sa museli stiahnuť nazad do Galie, dnešného Francúzska.

Zdroj: youtube.com/Inside Bloomberg

Po Caesarovom počiatočnom neúspechu zvažovali viacerí rímski cisári dobyť Britániu (napríklad cisár Augustus plánoval inváziu v rokoch 34, 27 aj 25 pred n. l.). Až v roku 43 za vlády štvrtého cisára júliovsko-klaudiovskej dynastie Claudia sa Rimanom konečne podarilo úspešne sa na ostrove vylodiť a vojensky si podrobiť jeho juhovýchodnú časť. Práve v tomto čase založili ako stredisko svojich operácií v Británii mesto Londinium, budúci Londýn. Časť nájdených tabuliek z Londýna vypovedá práve o tomto období.