Spolupráca na archeologických pamiatkach na Ďalekom východe by sa mala zrealizovať na základe dohody o partnerskej spolupráci medzi Archeologickým ústavom SAV a ústavom v Pekingu, ktorý je súčasťou Čínskej akadémie sociálnych vied.

Pôjdu po Hodvábnej ceste

Slovenskí archeológovia s čínskou stranou diskutovali o rôznych projektoch. Na základe predchádzajúcich spoluprác s čínskymi partnermi by teraz malo ísť hlavne o výskum zameraný na 5. až 15. storočie, na obdobie od sťahovania národov až po turecké vojny.

„Zatiaľ máme zmluvne zaistenú najmä spoluprácu v oblasti výskumu nomádskych spoločenstiev, ktoré od doby sťahovania národov, ale aj vo vrcholnom stredoveku vytvárali určité spojivo medzi Ďalekým východom a Európou,“ hovorí zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre Karol Pieta.

Zároveň uvádza, že druhým prvkom, spájajúcim tieto vzdialené oblasti, bol obchod prúdiaci po známej Hodvábnej ceste zo západu na východ a opačne. Dohoda o spolupráci sa ale týka aj výmeny literatúry a študijných ciest odborníkov, a to už v nasledujúcom roku.

Čínskych partnerov zaujali najmä skúsenosti slovenských archeológov s takzvanými nedeštruktívnymi metódami prieskumu. Vďaka nim dokážu odhaliť stav nálezu ešte pod zemou, bez toho, aby ho museli vykopávať a plošne odkrývať. Práve tieto skúsenosti by mali slovenskí archeológovia uplatniť pri spolupráci na čínskych projektoch.

Možno budú ošetrovať aj zranených vojakov

Vedecký ústav v Pekingu zabezpečil komunikáciu medzi slovenskou stranou a ďalšími čínskymi výskumnými inštitúciami, ako napríklad s rozľahlým múzeom v meste Si-an, ktorého pamiatkový areál má 63 kilometrov štvorcových. Obrovská plocha predstavuje okolie hrobky prvého čínskeho cisára Čchina. Súčasťou areálu je aj slávna terakotová armáda.

„Rokovali sme aj o možnosti spolupráce pri konzervátorských a rekonštrukčných prácach. Tých 6000 vojakov terakotovej armády treba postaviť na nohy, polepiť a zakonzervovať,“ hovorí Karol Pieta. Je to podľa neho možnosť dostať sa do klubu významných vedeckých inštitúcií, ktoré na projekte spolupracujú.

Ako ale upozorňuje, o spolupráci na rozsiahlych a mimoriadne náročných konzervátorských a reštaurátorských prácach na hrobkách Mauzólea v Si-an sa pri stretnutí s čínskou stranou rokovalo iba okrajovo. Rozhovory v tomto smere budú ešte pokračovať, k žiadnej dohode zatiaľ nedošlo.

„S čínskymi kolegami sme však diskutovali o efektívnych metódach vyhľadávania nálezísk a nálezov pomocou geofyzikálnych a iných meraní, čo je zrejme reálna téma našej ďalšej spolupráce, o ktorej budeme tiež rokovať v najbližších mesiacoch,“ dodáva K. Pieta.

Strážcovia

Hrobka, v ktorej sa terakotová armáda nachádza, patrí medzi najrozsiahlejšie, a čo sa týka obsahu aj najbohatšie mauzóleá na svete. Armáda predstavuje posmrtný sprievod cisára Čchina, ktorý žil v rokoch 259 pr. n.l. až 210 pr. n.l. a je označovaná za ôsmy div sveta.

Armádu z hliny, označovanú aj Pchin-jin, objavili úplnou náhodou v roku 1974 miestni farmári pri kopaní studne. Po výkopoch archeológov sa pár objavených úlomkov zmenilo na tisícky bojovníkov, ale aj 600 terakotových koňov 125 drevených vozov.

Vojaci, ktorí merajú 170 až 190 centimetrov a vážia od 100 do 300 kilogramov majú jedinečné výrazy tváre. Pôvodne mali skutočné zbrane, ale časť z nich bola ukradnutá pri rabovaniach hrobky.

Nakoľko ide o pamiatku obrovského archeologického významu, je hrobka Prvého cisára zaradená do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.