Kosti dokážu rozprávať životné príbehy aj tisíce rokov potom, čo ich majitelia už nie sú medzi živými. Dokážu odhaliť odkiaľ pochádzali, z akej spoločenskej vrstvy boli, čo robili, alebo ako zomreli.

Vedecký tím zo City University of New York sa rozhodol preskúmať, ako sa v Číne s pestovaním plodín menili stravovacie návyky spoločnosti. Kým analýza ľudských pozostatkov z raných poľnohospodárskych a predimperialistických archeologických nálezísk nepreukázala medzi mužmi a ženami žiadnu nerovnosť, pri analýze kostier z obdobia Východnej dynastie Zhou sa ukázalo, že sa stravovacie návyky obyvateľov zmenili. A muži na tom boli oveľa lepšie.

Postavenie zmenili nové plodiny

K takýmto záverom prišiel tím pod vedením Ekateriny Pechenkinovej, ktorý zdokumentoval poľnohospodársky pokrok v severnej časti centrálnej Číny počas doby bronzovej, keď panovala Východná dynastia Zhou. Informácie zverejnili v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences v decembri 2016.

Výskumníci analyzovali stabilné izotopy z ľudských a zvieracích kostrových pozostatkov, vďaka čomu mohli sledovať stravovacie návyky ich majiteľov. Zatiaľ čo pri strave rastlinného pôvodu sa v kostiach hromadí viac uhlíka, v prípade vyššej konzumácie mäsa totiž dochádza k vyššej koncentrácii dusíka.

Počas obdobia neolitu, približne okolo rokov 5000 až 2900 pred n.l., boli v Číne hlavnými zložkami stravy domáce proso, ošípané, a lov. V neskoršom období, okolo rokov 2600 až 1900, sa k tomu pridali aj pšenica a jačmeň.

Vzorky spred obdobia dynastie Zhou vykazovali veľmi podobné hodnoty u mužov aj žien – či už išlo o mäso, proso, alebo iné potraviny. Pri vzorkách z obdobia spomínanej dynastie – okolo roku 2500 pred n.l. – sa výsledky zmenili. Muži aj ženy začali jesť v dôsledku rozšírenia pšenice a jačmeňa menej mäsa a prosa. No zmena v ženskom jedálničku bola oveľa výraznejšia.

Spustil to chov zvierat?

Vedci zaznamenali, že zmeny v jedálničku sa na kvalite života odrazili najmä v prípade žien. U tých častejšie nachádzali poranenia lebky, spôsobené práve nedostatočnou výživou. V tomto období sa navyše prehĺbili aj výškové rozdiely a ženy sa oproti mužom postupne „zmenšili“.

Že zmena jedálnička nebola u žien spôsobená dobrovoľným rozhodnutím vynechávať mäso naznačujú aj hroby z daného obdobia. Muži boli na rozdiel od žien pochovávaní v prepracovanejších truhlách a s cennými predmetmi.

Spoluautorka štúdie Chelsea Morgan z Australian National University sa pre portál IFLScience vyjadrila, že príčiny zmien rovnosti medzi mužmi a ženami z tohto obdobia zatiaľ nie sú jasné. Ekaterina Pechenkina ale uvádza, že práca je v súlade s teóriou nemeckého filozofa a sociológa Friedricha Engelsa.

Podľa Engelsa sa postavenie žien mohlo zmeniť paralelne so vznikom súkromného majetku, počínajúc od domestikovaných zvierat, z ktorých sa postupne tvorili ucelené stáda. Muži mali odrazu k dispozícii niečo, čo chceli ďalej odovzdávať svojim potomkom, ktorí sa na svet rodili vďaka matkám.

Muži tak podľa Engelsových špekulácií vytvorili patriarchát, aby ochránili svoj majetok pre ďalšiu generáciu, ale tiež preto, aby si boli istí, že je táto nová generácia skutočne ich. Zatiaľ čo pri matkách bolo rodičovstvo jasné, otcovstvo nebolo tak ľahko dokázateľné. Muži preto podľa Engelsa začali viac ovládať svoje ženy a ich životy.

Dynastia Čou (Zhou) sa datuje do obdobia 1046 až 221 rokov pred n. l.. Ide o najmladšiu dynastiu známu z písomných záznamov a patrí medzi tri legendárne dynastie čínskeho staroveku. Rozdeľuje sa na obdobia vlády Západnej Čou a vlády Východnej Čou s takzvanými obdobiami Jari a Jesene a obdobím Bojujúcich štátov. V tomto období sa začalo usporiadanie spoločnosti meniť z otrokárskej na feudálnu. Toto obdobie sa zároveň vyznačuje zvládnutím technológie výroby ocele a rozvojom intelektuálnej činnosti, čo dokazuje aj celý rad známych filozofov z tohto obdobia ako Konfucius, Lao-c´, či Mencius.