Odhadom existuje vo svete šesť až sedem tisíc jazykov. Záleží však aj od toho, čo považujeme za jazyk a čo už za dialekt. Ak by sme však vzali len tie jazyky, ktorými hovorí aspoň milión ľudí, ostalo by nám len 389 jazykov.

Rebríček najťažších a najjednoduchších jazykov sa podľa lingvistov zostaviť nedá. Záleží to totiž od nášho materinského jazyka.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že čím bližší je druhý jazyk k nášmu materinskému, tým ľahšie sa ho naučíme. Slovák sa preto rýchlejšie naučí poľštinu, pretože je to slovanský jazyk ako napríklad rumunčinu.

Súvisí s tým podobná slovná zásoba, výslovnosť, gramatika, či vetná štruktúra.

Z tohto pohľadu by možno najťažším jazykom na svete bola baskičtina, pretože nepatrí do žiadnej jazykovej skupiny.

Tento predindoeurópsky jazyk sa nedokázal naučiť ani jeden z najväčších polyglotov Wilhelm von Humboldt. Baskičtina má 216 časovaní a až 50 000 slovenských tvarov.

Hemisféry mozgu

Jazykový inštitút amerického ministerstva obrany označil za najťažšie jazyky pre anglicky hovoriacich ľudí arabčinu, čínštinu, japončinu a kórejčinu.     

Naopak medzi najľahšími boli mimo iných napríklad francúzština, taliančina, španielčina, portugalčina, či škandinávske jazyky.

Zložitosť jazyku môže podľa vedcov súvisieť aj s tým ako pracuje naša ľavá a pravá hemisféra.

Izraelskí vedci robili experiment v ktorom skúmali, ktorú hemisféru používajú respondenti s materinským anglickým, hebrejským a arabským jazykom. Zistili, že kým pri angličtine a hebrejčine si respondenti vystačili aj s jednou hemisférou, u Araboch nedokázala pracovať jedna nezávisle od druhej.

Podobne dopadol aj ďalší podobný experiment, keď vedci nechali počúvať materinskú reč anglicky a čínsky hovoriacich ľudí. Číňania na to potrebovali obe hemisféry.

Slovenčina ako najťažší jazyk?

V minulosti sa objavilo niekoľko hoaxov, ktoré tvrdili, že najťažším jazykom je slovenčina. „Pravda je taká, že slovenčina patrí skôr medzi najľahšie slovanské jazyky. V lingvistickej typológii sa hodnotí ako pomerne jednoduchý a pravidelný jazyk,“ reagoval Slavomír Ondrejovič z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV.

„Ak si spomenieme na to, aké množstvo nepravidelných slovies je v románskych a germánskych jazykoch (francúzštine, nemčine a i.), zistíme, že slovenčina ich má len poskromne,“ píše sa vo vyhlásení Jazykovedného ústavu.

„Slovenčina nemá ani také množstvo časov ako napr. južnoslovanské jazyky, gréčtina či klasická latinčina. Má menej skloňovacích vzorov ako napr. čeština.“

Podľa Ondrejoviča je vôbec relatívne hovoriť o najťažších jazykoch. „Je známe, že deti sa  naučia všetky jazyky sveta za približne rovnaký čas, čiže všetky sú rovnako ťažké či ľahké,“ vysvetľuje.