Asi sto dospievajúcich dobrovoľníkov malo za úlohu bubnovať prstami podľa rytmu hudby. Vedci pritom porovnávali presnosť úderov prstov s metronómom. Účastníci, ktorí boli úspešní v rytmických testoch, vykazovali pokročilejšiu reakciu aj na zvuk reči.

Dobrovoľníci mali zároveň na hlavách elektródy, ktoré snímali reakcie mozgu na zvuk. Zistilo sa, že osoby s lepším hudobným vzdelaním vykazovali kvalitnejšiu mozgovú reakciu aj na reč. Horšie výsledky mali tí, ktorí patrili k horším čitateľom.

„Vyzerá to tak, že deti, ktoré horšie čítajú, majú problémy aj so sledovaním rytmu. Rytmus poskytuje tak v hudbe, ako aj v reči, akúsi mapu s ukazovateľmi, ktoré vyberajú najdôležitejšie informácie,“ povedala stanici BBC Nina Krausová zo Severozápadnej univerzity v Illinois.

„Venovanie sa hudbe posilňuje tie zložky, ktoré sú dôležité pre čítanie. U hudobníkov je nervová reakcia na zvuk veľmi stabilná. Funguje to asi tak, že človek, vytrénovaný v hudbe, najmä v jej rytmickej stránke, dokáže používať sluchový systém tak, že vylučuje zvukový šum a zameriava sa na dôležité zvuky. To je dôležité pri učení sa čítať,“ tvrdí Krausová.

John Iversen z Kalifornskej univerzity sa zaoberá výskumom mozgu a tým, ako mozog spracováva hudobné podnety. S výsledkami štúdie súhlasí, aj keď pri samotnom výskume nebol. „Je to ďalší príspevok do výskumu o súvislosti rytmických schopností s výkonom v nehudobnej oblasti, predovšetkým jazykovej,“ povedal.

ČTK