Správnym zariadením interiéru môžeme predísť depresiám alebo astme
—Dizajnéri z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity skúmajú súvislosť interiérového dizajnu a rôznych civilizačných chorôb. Vytvorili internetový portál, na ktorom chcú radiť ľuďom.
Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com, hetsluvdesign
Trápia vás depresie, vysoký krvný tlak, obezita, či bolesti chrbta? Vedci zo Slovenskej technickej univerzity možno vedia, ako vaše utrpenie zmierniť. Paradoxne však ide o dizajnérov z Fakulty architektúry.
„Moderná architektúra pre nás pripravila rôzne vymoženosti, aby sme sa nemuseli namáhať - vozíme sa autami, miesto schodov máme výťahy, miesto aktívneho oddychu ležíme pri televízii či sedíme pri počítači,“ varuje profesor Ivan Petelen.
Zlý zdravotný stav, spôsobený týmto životným štýlom, by mohla zvrátiť architektúra a interiérový dizajn. „Zdravé sedenie, vytvorenie pozitívnej atmosféry v domácom a pracovnom prostredí, vhodné zariadenie - to všetko môže prispieť k prevencií civilizačných ochorení,“ tvrdí Petelen.
Jeho výskumný tím sa zaoberá súvislosťou civilizačných chorôb a interiérového dizajnu už druhý rok. Na pomoc si zavolali aj odborníkov z oblastí psychosomatickej medicíny, psychológie a neuroergonómie.
S ich pomocou dokázali analyzovať napríklad význam ergonómie v pracovnom a domácom prostredí, okolnosti práce s počítačom, tabletom či smartfónom, hluk, žiarenie v interiéri, vplyv svetla, farieb, mikroklímu (teplo, chlad, vlhko, prúdenie vzduchu), prvky v interiéri, ako sú stoličky a podobne.
Sedíme 11 hodín denne
Práve stoličky sú dobrým príkladom interiérového doplnku, ktorý sa môže negatívne prejaviť aj na našom zdraví. Nesprávne a dlhodobé sedenie sa totiž podpisuje nielen pod problémy s chrbticou a nadváhou, ale aj pod psychické problémy.
„V kancelárii sedí človek zvyčajne okolo šesť hodín, v dopravných prostriedkoch jednu až jeden a pol hodiny a vo voľnom čase asi tri až štyri hodiny. Priemerne je to denne asi 11 hodín strávených len sedením,“ uvádza Petelen.
„Málo však vieme o tom, že nesprávne sedenie spôsobuje nielen bolesti chrbta, hlavy či šije, ale ovplyvňuje aj správne fungovanie vnútorných orgánov, na ktoré pôsobí neprirodzený tlak, cirkuláciu krvi, zdravé trávenie či náš spánok,“ hovorí Petelen.
Interiér môže mať vplyv aj na ďalšie ochorenia a závislosti, ako sú depresia, workholizmus, počítačová závislosť, vysoký krvý tlak, obezita, alergie, astma, kardiovaskulárne a metabolické choroby, ako aj choroby pohybového aparátu, najmä spomínanej chrbtice.
Podľa architektov by malo zariadenie interiéru motivovať človeka k pohybu, k zmene polohy, avšak bez pocitu nekomfortu.
Stres z umelého prostredia zase môžu pomôcť zmierniť farby použité v interiéri, osvetlenie, výhľad a vizuálne spojenie s prírodným prostredím v exteriéri, ako aj vhodne zvolené materiály a zariadenia.
Interiér podľa zdravotného stavu
K ďalším konkrétnym odporúčaniam sa dostane verejnosť prostredníctvom internetového portálu a rôznych aplikácií, ktoré pripravia na Fakulte architektúry.
Doktorka Veronika Kotradyová upozorňuje, že ľudia dnes čerpajú informácie o prevencií rôznych civilizačných ochorení často z protichodných zdrojov.
„Chceme ľuďom uľahčiť situáciu, v našej aplikácii a na internetovom portáli nájdu komplexné informácie overené odborníkmi z rôznych oblastí. Na fakulte tiež budujeme laboratórium, v ktorom chceme skúmať a testovať rôzne prvky interiérového dizajnu a ich vplyv na človeka,“ tvrdí Kotradyová.
Na portáli www.bcdlab.eu teda nájdu rady laici, ale aj profesionáli - architekti, projektanti, či dizajnéri. Tiež by tu mali pribudnúť postupne aj aplikácie, v ktorých si bude možné navrhovať interiér práve s ohľadom na jeho vplyv na zdravotný stav.
Komentáre