Práve kritika prekladu sa u nás doposiaľ zanedbávala. Doktor Martin Djovčoš, ktorý je šéfredaktorom časopisu, vidí príčiny vo finančne poddimenzovanom prostredí, ale aj v stigmatizovaní kritiky ako niečoho výlučne negatívneho, rovnako ako v mylnom názore, že kritizovať môžu len prekladatelia.

Podľa Djovčoša sú za nedostatky v preklade často zodpovedné vydavateľstvá a agentúry, ktoré kladú na prekladateľov nesplniteľné požiadavky a mnohokrát zanedbávajú redakčnú prácu.

„Len v prípade funkčného reťazca vydavateľstvo - agentúra - prekladateľ - čitateľ môže dôjsť k zmene čitateľskej kultúry,“ píše na úvod prvého čísla.

Zuzana Kraviarová a Michal Gendiar podrobili v jednom z príspevkov kritike slovenský preklad diela Hobit od J. R. R. Tolkiena.

Tolkienova tvorba sa na Slovensku prekladá alebo adaptuje už od roku 1973, keď pod názvom Hobbiti vyšiel prvý preklad od Viktora Krupu. Medzi čitateľmi sú však veľmi populárne aj české preklady. Autori sa však zamerali na novší preklad od Otakara Kořínka.

Cieľom ich kritiky bolo konfrontovať pôvodný text s prekladom na pozadí kontextu prijímajúceho prostredia, píšu autori. Práve v prijímajúcom prostredí mal prekladateľ nevýhodu, keďže Hobit si už stihol vybudovať silnú čitateľskú základňu, ktorá má v oblasti reálií, etymológie, či mytológie možno lepšie poznatky než sám prekladateľ.

Aj preto bol najnovší preklad prijatý zo strany fanúšikov Tolkiena rozpačito, s čím sa však autori kritiky nestotožňujú. „Obdivujeme prekladateľovu prácu so slovenským jazykom, ktorá je, s výnimkou maličkostí, skvelá. Vynikajúco naplnil „rozprávkový“ charakter diela, aj pri čítaní nahlas znie veľmi pekne,“ píšu.

Na druhej strane však poukázali na niektoré faktické chyby a nepresné preklady vlastných mien a reálií.

Príkladom je preklad mena Baggins, čo je priezvisko hlavnej postavy a do slovenčiny ho Kořínek preložil ako Bublík.

Baggins mal podľa kritiky v preklade obsahovať element s významom „bag“, teda taška, vrecko a pod., čo vyzdvihol aj samotný autor Tolkien, ktorý dodatočne napísal pre prekladateľov akýsi manuál. Zvolené meno Bublík však takýto význam neevokuje.

Anonymita dabingového prekladu

V ďalšom z príspevkov sa Terézia Štubniaková venovala kritike dabingu amerických kriminálnych seriálov.

Za jeho základ označuje preklad dialógovej listiny, ktorý je podľa nej náročnejší ako preklad literárnych diel. Preklad dialógovej listiny sa totiž musí v prvom rade dobre počúvať a musí byť synchrónny.

Táto práca sa však na Slovensku robí prakticky anonymne a neexistuje tu žiadna kritika audiovizuálneho prekladu. Poukazuje napríklad na to, že v titulkoch filmov a seriálov sa objavujú dabingoví herci s režisérom, ale nie prekladateľ. To môže v konečnom dôsledku negatívne vplývať aj na kvalitu dabingu.

Štubniaková analyzovala dabing štyroch amerických kriminálnych seriálov - Kosti, Mentalista, CSI: Kriminálka New York a Klamári. Dabing posledného seriálu obstál v kritike najlepšie.

Ako najčastejšie chyby autorka uviedla neprirodzené vetné konštrukcie, nekoncepčnosť prekladu, ako aj napríklad rozpory s logikou alebo so všeobecnými znalosťami.

„Za príčinu uvedených nepresností považujeme fakt, že prekladatelia si epizódu, ktorú idú prekladať, nepozrú. Pravdepodobne im v tom bráni nedostatok času, ktorý majú na dokončenie prekladu,“ píše autorka.

Niektoré chyby nebolo možné spozorovať bez poznania originálu. Tam patrilo vynechávanie výrazov, či zmena významu výpovede.

Autorka ocenila, ako si prekladatelia poradili s problémom tykania a vykania v angličtine, alebo s prekladom nadávok, ktoré v angličtine nepôsobia tak vulgárne ako v slovenčine.