Posolstvo o inšpirácii

Svetový deň divadiel sa slávi od roku 1962, keď ho inicioval Medzinárodný divadelný inštitút (ITI) pri príležitosti otvorenia Divadla národov v Paríži. Jeho súčasťou býva každoročne Posolstvo od osobnosti z prostredia divadla, ktorú inštitút požiada o jeho napísanie. Posolstvo sa počas dňa divadiel číta pred predstaveniami všade na svete. Tento rok sa divadelníkom, ale aj divákom prihovorí poľský herec Krzysztof Warlikowski.

„Krzysztof Warlikowski spolupracoval s kultovými divadelníkmi, akými sú Peter Brook, Ingmar Bergman či Giorgio Strehler, ktorí ho v tvorbe určite významne ovplyvnili,“ hovorí Katarína Cvečková, redaktorka časopisu kød – konkrétne o divadle. „Okrem svojej experimentátorskej režijnej práce je aj umeleckým riaditeľom Varšavského divadla Nowy Teatr. Jeho inscenácie provokujú spoločensko-politickým záberom, vizuálnou stránkou a odvahou sprostredkúvať pomocou divadla názory na aktuálnu spoločenskú chvíľu,“ vysvetľuje tohtoročné rozhodnutie Medzinárodného divadelného inštitútu Katarína Cvečková.

Poľský divadelník v tohtoročnom Posolstve hovorí okrem iného o tvorivosti a inšpirácii. "Imitujeme, namiesto toho, aby sme vytvárali svety vlastné, úchvatné, úplne závislé od dialógu s publikom a od emócií, ktoré plávajú pod povrchom a ktoré v skutočnosti dokáže najlepšie odhaliť divadlo. Takéto inšpirácie najčastejšie nachádzam v próze. Dennodenne rozmýšľam o spisovateľoch, ktorí takmer pred sto rokmi prorocky, hoci zdržanlivo opísali úpadok európskych bohov, súmrak, ktorý ponoril našu civilizáciu do dodnes nerozjasnenej temnoty. Myslím na Franza Kafku, Thomasa Manna a Marcela Prousta. Dnes by som do skupiny prorokov zahrnul ešte Johna Maxwella Coetzeeho,..." konštatuje Warlikowski. Celé Posolstvo si môžete prečítať tu.

Dočkáme sa Posolstva zo Slovenska?

Medzinárodný inštitút zatiaľ nevybral na vytvorenie Posolstva žiadnu divadelnú osobnosť zo Slovenska, no šanca, že by sa v budúcnosti prihováral zo svetových pódií Slovák, tu podľa Kataríny Cvečkovej je.

„Slovenské divadlo má výrazné osobnosti, ktoré prevyšujú domáci kontext. Jedným zo svetovo uznávaných divadelníkov je napríklad aj slovenský režisér Viliam Dočolomanský, zakladateľ a umelecký riaditeľ medzinárodného divadelného štúdia Farma v jeskyni, ktoré sídli v Prahe. Alebo scénograf Boris Kudlička, žijúci vo Varšave, ktorý spolupracuje s operami po celom svete. Určite by sa však našli viacerí,“ hovorí Cvečková.

Čo sa chystá

Preklad a distribúciu Posolstva, ktoré v minulosti napísali napríklad herec John Malkovich, divadelný režisér, spisovateľ a politik Augusto Boal, či profesorka dramatického umenia Penina Mlama, zabezpečuje Divadelný ústav v Bratislave, ktorý na dnes pripravil aj ďalšie aktivity.

„Pripravujeme stretnutie umeleckých prekladateľov, ktorí pomáhajú búrať jazykové hranice divadla medzi krajinami a národnosťami. Vo Francúzskom inštitúte v Bratislave sa dnes stretnú prekladateľské osobnosti, ako napríklad Jana Juráňová, Ľubomír Feldek, Soňa Šimková či Mária Ferenčuhová. V Štúdiu 12 na Jakubovom námestí oslávime divadlo hudobným soiré s textami inšpirovanými básnickým dielom štúrovcov a súčasných slovenských autoriek v podaní mladých divadelníkov,“ vymenúva Katarína Cvečková.

V rámci stretnutia prekladateľov vystúpi francúzsky džezový saxofonista a klarinetista Pierre-Louis Garcia a súčasťou podujatia bude aj prezentácia najnovších publikácií Divadelného ústavu, ktoré vydáva jeho Edičné oddelenie.

Divadlo a veda

Vedca si väčšina ľudí prvoplánovo predstaví ako človeka uprostred  laboratória oblečeného v bielom plášti. Čo ale robí divadelný vedec? „Je to práca historická, kedy sa teatrológ zaoberá dejinami slovenského či svetového divadla a pomyselne „rozpitváva“ najrôznejšie historické kontexty, či konkrétne archívne dokumenty,“ hovorí Karol Mišovic, teatrológ Centra výskumu divadla Divadelného ústavu. Teatrológovia sa zaoberajú aj súčasným divadelným svetom. Píšu analytické štúdie, recenzie, či sledujú aktuálne divadelné dianie doma aj v zahraničí.

Divadelný ústav v Bratislave má hneď niekoľko oddelení, ktoré sa venujú rozličným čiastkovým výskumom. Oddelenie divadelnej dokumentácie, informatiky a digitalizácie napríklad zhromažďuje materiály o slovenskom profesionálnom divadle. „Keďže včerajšia premiéra je dnes už históriou, vedci sa snažia skompletizovať všetky dostupné dokumenty o každom divadle, osobnosti aj o samotnej inscenácii. Hlavnou úlohou je uchovať pominuteľnosť. Derniérou totiž končí život inscenácie a ostávajú po nej len dokumenty a spomienky,“ vysvetľuje Karol Mišovic.

Práve na Svetový deň divadla sprístupňuje Centrum výskumu divadla špeciálnu publikáciu –  eKatalóg.  V  katalógu, ktorý je určený pre širokú verejnosť, nájdete informácie o slovenskom divadle, jeho osobnostiach a podujatiach divadelnej scény.