Prepojenie medzi vedou a umením, či konkrétne dizajnom je užšie, než by sa mohlo zdať. Aby mal výsledný produkt úspech na trhu a bol vôbec použiteľný, musí vedcovi často pomôcť práve dizajnér.

Dizajnéri pritom nemôžu vychádzať len zo svojich vízií, či ideálov. „Najmä v prípade produktového dizajnu, musíme spolupracovať s mnohými odbormi, ako sú ergonómovia, sociológovia, ekonómovia, marketéri, ale aj klasickí vedci,“ uviedol počas diskusie Maroš Schmidt, vedúci Slovenského múzea dizajnu.

Vedu a umenie však nespája len dizajn, ale často aj samotní vedci. Peter Kilian, biotechnológ a člen tímu MultiplexDX ako príklad uviedol svojho kolegu, ktorý je nielen vedcom, ale aj výborným hudobníkom. Podľa jeho slov však tieto dve oblasti striktne oddeľuje.

„Keď pracuje ako vedec, hovorí, že zapája pravú polovicu mozgu, keď ako umelec, tak ľavú,“ zasmial sa na diskusii Peter Kilian. V skutočnosti však tak náš mozog a ani vzťah vedy a umenia nefunguje. Veda je síce podľa P. Kiliana založená na dôkazoch a umenie skôr na abstrakcii, to ale vôbec neznamená, že sa nemôžu prelínať.

Fyziologická galéria

Dizajn sa pre nás zrejme najviditeľnejšie spája s vedou práve v technike. Veda  je však oveľa širšia, sú to aj biológia, chémia, fyzika, či spoločenské vedy a mnohé ďalšie oblasti.

Maroš Schimdt sa grafickému dizajnu venuje napríklad na Ústave normálnej a patologickej fyziológie SAV, kde by ste ho asi veľmi nehľadali. Napriek tomu má preň uplatnenie a navyše to tam podľa neho vyzerá ako v umeleckej galérii, keďže jeho kolegyňa začala po budove rozvešiavať mikroskopické snímky krvných zlúčenín.

Práve pri tom si M. Schmidt uvedomil umelecké ambície a potenciál niektorých vedcov,  ktorí môžu umením priblížiť vedu verejnosti. Keď sa však na tento vzťah pozrieme z opačnej strany, jemu sú ako priemyselnému dizajnérovi zase najbližšie technické vedy, ktoré mu dávajú najviac možností.

Matematici majú radi hudobné nástroje

Biotechnológ Peter Kilian by spoluprácu vedy a umenia rozdelil na dve časti. Do prvej podľa neho patria vedné odbory, ktoré majú vizuálne výstupy. Čiže vedy, ktoré používajú na skúmanie mikroskop, alebo nejakú zobrazovaciu techniku.

„Ďalšia oblasť vedy, ktorá má podľa mňa k umeniu veľmi blízko, je matematika,“ povedal počas diskusie P. Kilian. Ako príklad uviedol Alberta Einsteina, ktorý bol aj zdatný hudobník, pričom práve matematici vraj často končia pri hudbe. Príčinou môže byť abstraktnosť oboch oblastí, čo sa prejavilo aj pri meraní aktivity mozgových centier. Vďaka nej vedci zistili, že centrum vnímania hudby a centrum zodpovedné za abstraktné matematické myslenie sú veľmi blízko pri sebe.

Peter Baslík, kreatívny riaditeľ reklamnej agentúry TRIAD, sa v praxi s prepojením vedy a kreativity stretáva najmä  v podobe prieskumov, ktoré sa nachádzajú v zadaniach klientov a ktoré musia v agentúre rešpektovať. „Často je v tom aj kus psychológie a sociológie,“ uviedol P. Baslík.

Veda sa podľa neho zase dostáva do reklamy hlavne prostredníctvom technológií, ktoré sú už nejako zaužívané a tvorcovia reklám musia hľadať spôsoby, ako ich využiť takým spôsobom, ktorý ešte nikto predtým nepoužil.

Umenie vyjadriť sa

Umenie býva často výsledkom potreby vyjadriť sa. Kým umelci hudbou, či maľbami vyjadrujú svoje názory a pocity, vedci potrebujú často vysvetliť svoj výskum. Popularizácia je dôležitou súčasťou ich práce, a ak ju správne uchopia, môžu tak získať nielen zaujímavé kontakty, ale aj investície na výskum.

„Toto je často veľký problém,“ povedal Peter Kilian o situácii, kedy sa musí vedec kreatívne prejaviť a zrozumiteľne vysvetliť, čo vlastne robí. Vedci niekedy nevedia nezaujato vybrať zo svojho výskumu to najpodstatnejšie a najzaujímavejšie, keďže pre nich je pochopiteľne podstatné takmer všetko.

Práve v tomto momente môžu podľa hostí pomôcť kreatívci, či už dizajnéri, umelci, alebo odborníci na reklamu. Na scénu tu pritom vstupuje aj diskusia o vhodnom kompromise medzi krásou a užitočnosťou, medzi pôvodným produktom a finálnym výrobkom. Podľa Maroša Schmidta je to práve zanietená debata medzi vedcami a kreatívcami, vďaka ktorej často vzniknú nové skvelé nápady.

Ak vás zaujíma, prečo je podľa Maroša Schmidta dizajn vyšším stupňom umenia a prečo všetko stojí a padá na spotrebiteľovi, pozrite si záznam z našej diskusie.