Hlavnou doménou nového vedeckého parku by mala byť podľa slov jeho riaditeľa Jána Turňu interdisciplinarita. Tá sa prejavila aj v tom, že sa na projekte podieľali všetky fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

„Výskum v oblasti medicínskych vied je silne previazaný na bioetiku, otázka biotechnológií zase veľmi úzko súvisí s ochranou duševného vlastníctva,“ uviedol príklady prelínania Ján Turňa. Výskum by sa vo Vedeckom parku UK mal pritom zameriavať práve na otázky a problémy, ktoré si spoluprácu viacerých odborov často vyžadujú.

Prelínanie v praxi

Vedci sa v novom vedeckom parku sústreďujú predovšetkým na nové diagnostické postupy, ktoré dokážu odhaľovať genetickú podstatu civilizačných a infekčných ochorení, akými sú napríklad autizmus, skleróza multiplex, obezita či Crohnova choroba.

V oblasti environmentálnej medicíny zase výskumníci vyvíjajú metódy a postupy odhalenia, minimalizácie a prevencie faktorov v životnom prostredí, ktoré môžu predstavovať vážne environmentálne riziká pre ľudské zdravie.

Uplatnenie v parku nájdu aj spoločenskovedné a humanitné disciplíny, ktoré môžu pomôcť pri legislatívnej podpore transferu nových technológií do praxe. Svoj význam majú aj pri riešení bioetických otázok a problémov. Zapojenie týchto disciplín je pritom tiež jednou z ukážok spomínanej interdisciplinarity.

„Dnešná slávnosť v Mlynskej doline nás zasa o krok približuje k realizácii zámeru vzniku slovenskej Silicon Valley, alebo ako hovoríme Bratislava – Mesto vedy,“ uviedol na slávnostnom otvorení rektor Univerzity Komenského v Bratislave Karol Mičieta.

Z pôvodného nové

V budove Vedeckého parku UK sa nachádza 80 laboratórií s najrôznejšími zameraniami. Od spomínanej biotechnológie, cez molekulárnu a bunkovú biológiu, genomiku, virológiu, mikrobiológiu, či etológiu až po fyziológiu rastlín a mnohé ďalšie.

Základný stavebný kameň Vedeckého parku UK bol položený 27. februára 2015. Jeho slávnostné otvorenie sa teda uskutočnilo takmer presne rok od začatia stavebných prác.

Celkové výdavky projektu spoločne predstavovali 42 miliónov eur, aj keď pôvodne malo ísť o vyššiu sumu. Pri projekte budovy Vedeckého parku UK sa totiž vychádzalo z pôvodného projektu rekonštrukcie fakúlt Univerzity Komenského v Mlynskej doline. Jej náklady mali presiahnuť jednu miliardu eur.

„Finančná kríza bola dôvodom, že sa tak nestalo, no na druhej strane sme využili pripravený projekt a existujúce stavebné povolenie na túto budovu,“ vysvetlil situáciu Ján Turňa. Najväčšia časť financií, 35,6 milióna eur, pritom pochádzala z eurofondov.