Problémom nie je ani tak podpora start-upov v počiatočných fázach a na lokálnych trhoch, ale hlavne podpora scale-upov s globálnym dosahom. Práve v tomto smere Európa značne zaostáva za ostatnými krajinami. Najmä v oblasti informačných technológií zohrávajú hlavnú úlohu firmy so sídlom mimo EÚ, ako Google, Apple, Facebook, Amazon, Alibaba a podobne.

Ani perspektívne oblasti to nemajú ľahké

Problémom je tiež zaostávanie Európy v podpore nových inovatívnych nápadov, technológií a najmä takzvaných prierazových inovácií (z angl. Disruptive Technologies), ktoré v sebe spájajú obrovský potenciál, ale aj riziko.

Začínajúce firmy v oblasti IT majú napríklad pomerne slušnú šancu, že ak prídu s dobrým nápadom, získajú finančné prostriedky na jeho realizáciu. To však neplatí v oblastiach, ktoré môžu mať v budúcnosti veľký prínos, ale v súčasnosti sú veľmi rizikové a navyše aj pomerne finančne nákladné. Také sú napríklad biotechnológie, alebo kvantové technológie.

Hlavne podpora inovatívnych firiem je na európskej úrovni komplikovaná. Nástroje, ktoré by ich mohli podporiť, sú často príliš komplexné, nezrozumiteľné a ťažko sa v nich orientuje.

V mnohých prípadoch nástroje existujú, ale tí, pre ktorých sú určené, o nich nevedia. Ak sa k tomu pridá nedostatočné financovanie výskumu a vývoja, a to najmä na úrovni členských krajín, slabá proinovačná mentalita a najmä zložitý regulačný rámec na úrovni Európskej únie a členských krajín, tak získame základné dôvody nášho zaostávania.

Ako z toho von?

Európska komisia si tieto problémy uvedomuje a rozhodla sa prísť s návrhom riešenia. V júli 2015 všetkých prekvapil komisár pre výskum, vedu a inovácie Carlos Moedas, keď uviedol , že sa zasadí za vznik Európskej rady pre inovácie (z angl. European Innovation Council – EIC). Avšak, ako to už býva, neuviedol k tomu žiadne podrobnosti.

To len rozvírilo diskusiu, ako by mala EIC vyzerať, koho by mala podporovať a ako by mala fungovať. Pritom nie je možné len tak jednoducho obísť paralelu s Európskou radou pre výskum (ERC), ktorá vznikla v roku 2007 a za necelých 10 rokov svojho fungovania sa stala rešpektovanou a prestížnou inštitúciou podporujúcou na európskej úrovni výskum na hraniciach poznania.

Tento nástroj je pritom veľmi jednoduchý, ľahko pochopiteľný a patrí medzi vlajkové lode európskeho výskumu. Navyše je atraktívny aj pre vedcov mimo európskeho výskumného priestoru.

Zdá sa, akoby Európska komisia nebola pripravená na vlnu záujmu, akú nápad zriadiť EIC vyvolal, a to najmä zo strany organizácií zastrešujúcich výskumné organizácie a inovatívne firmy. Táto idea sa teda začala hlbšie rozpracovávať až následne. Na základe interného dokumentu, ktorý v januári 2016 unikol z Európskej komisie, sa v súčasnosti pracuje so šiestimi možnými scenármi. EIC by tak mohla byť:

   1. jednotné kontaktné miesto, ktoré zlepší prístup k európskym programom pre inovátorov prostredníctvom online aplikácie;
   2. poradná/strategická rada;
   3. celoeurópsky nástroj vybudovaný na lokálnych inovačných kapacitách, klastroch, inteligentnej špecializácii a lokálnom uplatňovaní nariadení EÚ;
   4. inštitút financujúci inovácie, na základe vzoru ERC;
   5. schémou podobná americkej DARPA (z angl. US Defense Advanced Research Projects Agency), pričom by sa zameriavala najmä na podporu excelentných výskumníkov s podnikateľským myslením a podporu projektov, ktoré môžu mať veľké prínosy, ale nesú v sebe značné riziká;
   6. zameraná na inovácie s vysokým rizikom a možným vysokým prínosom.

Zapojiť sa môže každý

Sám komisár Carlos Moedas sa snažil priniesť do celého procesu viac svetla a na konferencii v Bruseli 16. februára 2016 vyzval všetkých, ktorí majú záujem, aby poslali svoje nápady ako by mala EIC vyzerať. Podľa neho by mala podporovať firmy a univerzity, ktoré majú záujem pracovať v multidisciplinárnych tímoch na prielomových technológiách a pritom využívať prístupy aké používajú fondy rizikového kapitálu.

Zdôraznil tiež, že každý správca fondov rizikového kapitálu najskôr diskutuje s firmami, do ktorých by mali investovať. To sa v súčasnosti na úrovni Európskej komisie nedeje a ako uviedol sám komisár, tak „každý kto pracuje s rizikovým kapitálom vám povie, že stretnutia s ľuďmi sú dôležitejšie ako samotné nápady“.

Ďalšou snahou je aj väčšie zapojenie firiem, ktoré z rôznych dôvodov nemajú skúsenosti s európskymi projektmi. Tých dôvodov pritom môže byť viacero, od zložitého systému, cez problémy s ochranou duševného vlastníctva, až po nedostatok vlastného kapitálu.

Do verejnej diskusie, ktorú spustil Moedas, je možné sa so svojimi nápadmi zapojiť do 29. apríla 2016. Predpokladá sa, že EIC bude aj súčasťou strednodobého hodnotenia programu Horizont 2020 a ako pilot sa objaví vo výzvach na roky 2018, 2019 a 2020. Plnou súčasťou európskeho výskumného priestoru by mala byť v novom rámcovom programe od roku 2021.