Vznik Európskej rady pre výskum v roku 2007 predstavoval v systéme podpory výskumu na európskej úrovni úplnú zmenu myslenia.

Dovtedy Európska komisia financovala najmä kolaboratívny výskum a vývoj, zatiaľ čo od roku 2007 túto podporu rozšírila aj na investície do výskumu individuálnych tímov a do podstatne rizikovejších projektov. Filozofiou Európskej rady pre výskum je podporovať projekty na hraniciach poznania s neistými výsledkami.

Veľmi jasne to zhrnul vtedajší komisár pre výskum, vedu a inovácie Janez Potočnik, keď pri oficiálnom otvorení programu povedal: „Dnes je veľmi dôležitý deň. Dnešok je o zmene: zmene smerovania, zmene myšlienok a príležitostí.“

Záleží len na excelentnosti výskumníka

Program stojí na veľmi jednoduchých princípoch: je riadený vedeckou radou zloženou zo samotných vedcov, prideľuje individuálne granty výskumníkom a ich tímom, a to až do výšky 2,5 mil. eur.

Jedinými kritériami výberu sú excelentnosť výskumníka a jeho projektového zámeru. Vedec je pri riešení projektu plne nezávislý, a to tak pri svojom bádaní, ako aj na inštitúcii, kde pôsobí.

Európska rada pre výskum v súčasnosti disponuje ročným rozpočtom okolo 1,8 miliardy eur a na rozdiel od ostatných európskych grantových schém nemá žiadne prioritné výskumné sféry. Projekty je možné podať vo všetkých vedných oblastiach. Konkrétne zameranie závisí len od samotného vedca.

Slovensko na chvoste

Nízka účasť v projektoch Európskej rady pre výskum je problém, ktorému čelia všetky nové členské krajiny EÚ, ale aj krajiny z juhu Európy. Niektoré štáty dokonca poukazujú na to, že Európska rada pre výskum prispieva k odlivu mozgov z domácich krajín.

Slovensko v počte projektov mimoriadne zaostáva. V priemere na jedného obyvateľa sme na 27. mieste v EÚ, pričom posledné miesto patrí Litve, ktorá nezískala ani jeden grant.

Slovensko je tak s jedným držiteľom grantu pôsobiacim doma a jedným partnerom pre českého držiteľa na chvoste EÚ. Okrem nich získalo grant ešte päť Slovákov, ktorí však pôsobia v zahraničí.

Česká republika má 25 držiteľov grantov a ďalších 17 v zahraničí.

Prečo na Slovensku tak zaostávame?

Jedným z dôvodov, prečo na Slovensku zaostávame, je systém podpory výskumu, na aký sme u nás zvyknutí. Pre jednotlivých výskumníkov alebo výskumné tímy tu neexistuje podpora výskumu na hraniciach poznania. Vedci si tak nemajú možnosť na domácom poli vyskúšať, ako sa takéto projekty pripravujú a zavádzajú.

V porovnaní so zahraničím nemajú ani dostatočnú podporu pri príprave projektu, a to tak na národnej úrovni, ako aj zo strany vlastnej inštitúcie. Neexistuje ani podpora pri písaní projektov, alebo podpora pre výskumníkov, ktorí síce uspejú v hodnotení Európskej rady pre výskum, ale nie sú financovaní z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

Až 20 európskych krajín pritom takéto nástroje má. Chýba tiež dlhodobá práca s vedcami, ktorí by mali potenciál uspieť. Veľmi presne to pomenovala Helga Nowotny, prvá predsedníčka vedeckej rady Európskej rady pre výskum: „Je to ako v športe, predtým ako pošlete ľudí na olympiádu, musíte im dať kvalitný tréning.“

Šiesti nositelia Nobelovej ceny

Už od svojho vzniku v roku 2007 vzbudili programy Európskej rady pre výskum veľký záujem vedcov. Príjemným šokom pre celú vedeckú komunitu bola hneď prvá výzva, ktorá mala za cieľ podporiť 299 projektov.

Svoj projekt vtedy zaslalo až 9167 vedcov. Postupne sa úspešnosť ustálila na 12 až 13 percentách. Granty Európskej rady pre výskum získali aj šiesti nositelia Nobelovej ceny a štyria držitelia Fieldsovej medaily.

Samotné projekty podstatne zlepšili poznanie ľudstva. Podľa prieskumu medzi ukončenými projektmi až 70 percent z nich viedlo k významným objavom. Ich koordinátori a tímy publikovali viac ako 100-tisíc článkov, z ktorých sa viac ako 5500 dostalo do 1 percenta najcitovanejších článkov na svete.

Ešte zaujímavejšie je, že napriek tomu, že v projektoch Európskej rady pre výskum ide o výskum na hraniciach poznania, viedli ich riešenia k získaniu viac ako 800 patentov, a dokonca k vzniku viac ako 75 nových firiem.

Článok bol pôvodne zverejnený na webe nášho partnerského média Denník N.
V originálnom znení ho nájdete tu.