Bratislavská deklarácia mladých výskumníkov

 Čerstvý štyridsiatnik Miguel práve získal svoje prvé trvalé zamestnanie. Predtým musel trikrát meniť krajinu pôsobenia a aj tak čakal dlhé mesiace, kým sa mu podarí miesto na dobu určitú získať. Podobné problémy riešila aj jeho manželka. Miguel ani jeho žena nie sú žiadni "flákači", ale bežne pracujú od rána do neskorej noci a patria medzi vynikajúcich pracovníkov. Ako je to možné? Miguel a jeho manželka sú vedci. 

Miguela Jorgea, chemického inžiniera na škótskej University of Strathclyde, som spoznala pred rokom. Spolu s ďalšími mladými vedcami sme začali pripravovať Bratislavskú deklaráciu mladých výskumníkov, kde sme na podnet Slovenského predsedníctva v Rade EU a Európskej komisie zhrnuli ašpirácie a problémy vedcov na začiatku kariéry a niektoré ich možné riešenia.

Do Bruselu som prišla s očakávaniami, ale aj s obavami. Zišlo sa nás pätnásť - výskumníkov z rôznych krajín, oborov, rôzneho veku aj kariérneho postavenia. Od sedemnásťročnej Ciari Judge, ktorú americký Time vyhlásil ako jednu z 25 najvplyvnejších teenagerov, po 45 ročného profesora Bruna Gonzalesa-Zorna s mnohoročnými skúsenosťami v oblasti politiky vedy. Úloha bola jasná: za tri mesiace napísať deklaráciu, ktorou vyjadríme politikom náš náhľad na súčasné problémy mladých výskumníkov. Za osem hodín mal byť hotový prvý koncept. V hlave som sa pýtala: Ako sa taká rôznorodá skupina zhodne na prioritách?

Prekvapivo ľahko. Napriek rôznorodosti skupiny sme sa všetci stretávali vo svojich profesijných dráhach s podobnými problémami. Riešenia sa však ukazujú byť rôzne, v závislosti na podmienkach daného štátu/prostredia. Podobné závery sa dajú vyvodiť z dotazníkov, ktoré sme distribuovali mladým výskumníkom z krajín Európskej únie v rámci získavania podkladov. Na základe informácií sme sa rozhodli Bratislavskú deklaráciu sformulovať do štyroch ašpirácií vedcov:

1. Podpora vynikajúcich výskumníkov a myšlienok

2. Udržateľné a transparentné kariérne trajektórie

3. Dobré výskumné podmienky pre všetkých výskumníkov

4. Zdravý balans pracovného a súkromného života

1. Podpora vynikajúcich výskumníkov a myšlienok

Získali by mladí Einstein alebo Marie Sklodowska-Curie v dnešnom systéme prostriedky na financovanie svojho výskumu? Pre začínajúcich vedcov je problematické bojovať o financie na podporu svojich myšlienok. Podľa dát americkej NIH (National Institute of Health), pomer udelených grantov výskumníkom do 40 rokov v porovnaní s ich staršími kolegami stále klesá (graf č.1). Dôvodov je viacero, určite medzi ne patrí nastavenie systému, jeho neprehľadnosť pre nováčikov a vysoká administratívna záťaž. V praxi sú výskumníci na nižších pozíciách natoľko vyťažení výskumom, učením a administratívou, že časový priestor potrebný pre ďalšie vzdelávanie ako aj získavanie grantov je nedostačujúci. Pritom často práve mladí vedci majú inovatívne myšlienky a odvahu ich skúmať. Na rozdiel od nich, výskumník so zavedenou výskumnou skupinou a početnými podriadenými často musí pri smerovaní výskumu  rozmýšľať nad „predpokladateľnosťou“ výsledkov z dôvodu zaistenia financií do budúcnosti, to ale bráni rozvoju inovátorského výskumu nových oblastí. Navrhujeme preto vyššiu podporu individuálnych grantov pre inovatívne výskumné myšlienky.    

2. Udržateľné a transparentné kariérne trajektórie

Veda je mimoriadne kompetitívna, nielen pri snahe získavania grantov, ale aj na úrovni hľadania krátkodobých pracovných pozícií. Mnohí študenti pracujú v laboratóriách už počas bakalárskeho štúdia, väčšinou bez nároku na mzdu. V minulosti existovala funkcia takzvanej pomocnej vedeckej sily, ktorú vykonával spravidla pregraduálny študent a formou brigády bol za svoju prácu popri získavaní praktických vedeckých skúseností odmenený aj finančne. Podobný systém funguje stále napríklad v Nemecku, v našich podmienkach záleží na situácii konkrétnej výskumnej skupiny.

Pre mladých výskumníkov, ktorí nemajú dokončené štúdium a zároveň nie sú úzko špecializovaní, je náročné zorientovať sa v možnostiach pokračovania svojej kariéry. Podľa čoho hľadať výskumné skupiny, ktoré robia vysoko kvalitný výskum v oblasti záujmu daného študenta? A ako má študent posúdiť svoje šance o získanie miesta v danej skupine? Robia vôbec s podobnými technikami, aké študent ovláda? A hľadajú momentálne nového člena tímu? Tieto a podobné informácie sa dnes hľadajú pomocou internetových vyhľadávačov a podávajú ústne. Kritériá na zorientovanie sa v nich sú značne „nevedecké“. Veľmi ľahko sa môže stať, že aj perspektívny mladý vedec dostane do vedeckej skupiny, ktorá ho nebude potrebne kariérne posúvať a začne stagnovať.

Známou a prestížnou cenou za kvalitnú vedeckú prácu je určite Nobelova cena. Povedzme teda, že študent po skončení magisterského štúdia získal štipendium na doktorandské štúdium u držiteľa Nobelovej ceny za výskum v oblasti fyziky kondenzovaných stavov. Po piatich rokoch práce vo výskumnej skupine sa študent stane jedným z možno pár desiatok ľudí na svete, ktorí majú skúsenosti s touto oblasťou. A čo po skončení štúdia? Kvôli systému grantov udelených na niekoľko rokov a potrebe rozvoja musí pravdepodobne pokračovať v kariére na inom pracovisku. Oblasť je veľmi úzkošpecializovaná a preto bude musieť s najvyššou pravdepodobnosťou zmeniť krajinu, niekedy dokonca aj kontinent pôsobenia. 

Ukončenie doktorandského štúdia nastáva väčšinou vo veku 25-35 rokov, teda vo veku, keď si mladí ľudia zakladajú rodinu, čo samozrejme znižuje mobilitu. Častým javom je, že vyštudovaný vedec preto prijme ponuku, v ktorej svoju špecializáciu nevyužije.

Pre pomoc s týmito problémami navrhujeme zvýšiť počet pracovných miest vo vede viazaných nie na konkrétny projekt, ale na osobu a jej excelentnosť. Na rozdiel od iných oblastí s jasným cieľom, napríklad hospodárske výsledky alebo vybavenie určitého počtu klientov, vedu svojou podstatou objavovania neznámeho nemožno posudzovať len podľa hospodárskych alebo kvantitatívnych parametrov. Historicky vznikol systém prideľovania grantov na určitý projekt, väčšinou na obdobie niekoľkých rokov. Z financií určených na grant sa následne platia vedeckí pracovníci. V prípade, ak daná výskumná skupina nedostane ďalší grant, aj výskumníci v danej skupine (ak nie sú členmi inej) prídu o prácu. Ak by bolo možné na základe predchádzajúcich výsledkov získať individuálne financovanie danej osoby, značne by sa posilnila stabilita pre najlepších mladých výskumníkov  s minimalizovaním administratívy s písaním grantov na projekty. Pre lepšiu orientáciu v systéme navrhujeme vytvorenie databázy pracovísk aj (mladých) výskumníkov a tzv. kariérnej mapy, s informáciami o možnostiach a podmienkach kariérneho postupu.

3. Dobré výskumné podmienky pre všetkých výskumníkov

Kvôli obrovskej konkurencii vo výskume niekedy snaha publikovať prekryje skutočný cieľ hlbšieho preskúmania sveta okolo nás. Súčasný trend môže vyvolávať problém pri vytváraní nových spoluprác, ako aj v prístupe k infraštruktúre, čo môže zdržovať výskum. Stále sa žiaľ darí napríklad aj predátorským časopisom. V Deklarácii vyzývame k etickému prístupu a zdieľaniu informácií.

Samozrejme, nie všetci výskumníci sú v akademickej sfére. Podľa Sauermannovej štúdie z roku 2012 menej ako 8% začínajúcich Ph.D. študentov získa trvalú pracovnú pozíciu v akademickom prostredí. Počet absolventov doktorandského štúdia rastie (napríklad v USA tempom 2,5% ročne, v Číne až 40 %/rok), preto je potrebné rozmýšľať aj nad ich uplatnením na trhu práce. Mnoho absolventov Ph.D. štúdia pracuje v súkromnom sektore a taktiež majú možnosť založiť si firmu. Doktorandské štúdium ich ale vo väčšine prípadov nerozvíja mimo oblasti ich výskumu a absolventom chýbajú vedomosti napríklad o spôsobe získavania patentov. V dobe, keď sa výskum čím ďalej viac presúva do súkromnej sféry je potrebná dobrá spolupráca akademickej pôdy a privátneho sektoru. Viac tzv. industriálnych doktorátov, možností stáží, školení a spoločných projektov sú spôsoby, ako tejto spolupráci napomôcť.

4. Zdravý balans pracovného a súkromného života

Výskumníci milujú svoju prácu. Nie je ale jasné, či systém, v ktorom robia, ich miluje tiež. Mnohokrát pracujú do noci a aj cez víkendy  pod neustálym stresom, nehovoriac o neadekvátnych platových podmienkach. Pre udržanie kvalitných vedcov je potrebné pripraviť pre nich vhodné prostredie, podobne ako veľké korporácie zabezpečujú nadštandardné podmienky pre svojich zamestnancov. Riziko vyhorenia a neistej práce, ktorá sa často ťažko kombinuje s osobným životom môže mnohých mladých ľudí od vedeckej kariéry odradiť. Viac ako tretina výskumníkov má za partnera taktiež výskumníka, čo prináša ďalší problém s kariérnym postupom a tiež udržaní balansu pracovného a súkromného života, hlavne po narodení detí. Uprednostnenie rodinného života pred kariérou býva častou príčinou ukončenia dráhy vedca hlavne u žien.

Týmto problémom by mohli pomôcť predísť kroky ako podpora detských kútikov na univerzitách, príspevok na opatrovanie počas konferencií, možnosť rozdeliť pozíciu medzi dve osoby, individuálnu pracovnú dobu a väčšiu implementáciu riešenia dvoch pozícií pri pároch výskumníkov.

Problémy mladých výskumníkov sú komplexné a určite nie je dokument v rozsahu dvoch strán dostatočným priestorom na ich vyriešenie. Bratislavská deklarácia mladých výskumníkov má slúžiť pre zlepšenie komunikácie nás, mladých výskumníkov, s politikmi na úrovni Európskej Únie, členských štátov a inštitúcií. Bratislavskú deklaráciu mladých výskumníkov sme predstavili na Neformálnej rade ministrov členských krajín v Bratislave 17.7.2016. Momentálne spolupracujeme s Európskou komisiou na dotazníku v rámci príprav rámcového programu FP9, ktorý nadobudne účinnosť po skončení súčasného programu Horizonu 2020. Na úrovni členských štátov je zaujímavé napríklad Írsko, kde vznikla desaťčlenná skupina pri ministerstve, ktorá má za úlohu implementáciu Bratislavskej deklarácie na národnej úrovni.

Veríme, že začatá spolupráca vyústi v lepšie podmienky pre mladých výskumníkov, ktorí budú môcť posúvať naše poznanie. K implementácii daných návrhov je však ešte dlhá cesta. Bratislavská deklarácia mladých výskumníkov je v rámci Európy jedinečným krokom a dúfajme, že aj priblížením sa k cieľu.