Nové chemické prvky s protónovými číslami 113, 115, 117 a 118 objavili vedci z Japonska, Ruska a Spojených štátov. Prvé správy o ich existencii sa začali objavovať v ich vedeckých štúdiách už od roku 2004. 

Nové prvky majú veľa spoločného. Sú syntetizované, teda pospájané, v extrémne malých množstvách desiatok až stoviek atómov. Označujeme ich tiež superťažké, pretože majú najvyššie počty protónov a neutrónov spomedzi všetkých známych chemických prvkov.

Nové prvky majú navyše extrémne krátku dobu existencie – niekoľko stotín sekundy. Milan Drábik, predseda Slovenského národného komitétu IUPAC ich preto v minulom článku pre portál Science.sk nazval „chemickými a fyzikálnymi kuriozitami“.

Názvom proti smútku

Nové prvky zatiaľ nemajú mená, no to sa zrejme čoskoro zmení. Názvy troch zo štyroch novoobjavených chemických prvkov by mali byť odvodené od názvu krajiny, z ktorej pochádzajú ich objavitelia. Štvrtý by mal byť nazvaný podľa známeho chemika.

Ako prvý objavili vedci z Japonska extrémne rádioaktívny prvok s protónovým číslom 113. Objavitelia mu po náleze pridelili dočasný názov Ununtrium, pričom medzi prvými potencionálnymi menami boli označenia Japonium, Rikenium (po ústave, kde vedci prvok našli) a Nishinarium, po Yoshiovi Nishina, japonskom fyzikovi, ktorého často označujú za zakladateľa moderného fyzikálneho výskumu v Japonsku.

Skupina vedcov pod vedením profesora Kosukeho Morita, ktorá prvok objavila, sa ho nakoniec rozhodla pomenovať podľa svojej rodnej krajiny. Zvolila si ale označenie Nihonium so symbolom Nh. To vychádza zo slova Nihon, ktoré prekladáme ako „Krajina vychádzajúceho Slnka.“

Vedci si názov krajiny zvolili preto, aby národná hrdosť pre vedu zatienila negatívne zmýšľanie obyvateľstva po nukleárnej katastrofe v elektrárni Fukušima.

Nové prvky spájajú starých „rivalov“

Ďalšie dva z novoobjavených prvkov s dočasným označením Ununpentium a Ununseptium boli objavené vďaka spolupráci amerických a ruských vedcov v Spojenom výskume pre jadrový výskum (JINR). Jeden prvok sa má preto volať Moscovium so symbolom Mc, podľa Moskvy, blízko ktorej sa JINR nachádza, a druhý Tennessine so symbolom Ts, teda podľa amerického štátu Tennessee, v ktorom sa nachádza Národné laboratórium Oak Ridge.

Štvrtý prvok s atómovým číslom 118, dočasne pomenovaný Ununoctium, je tiež výsledkom spolupráce v JINR. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch prvkov sa ho však Američania a Rusi rozhodli pomenovať po 83-ročnom vedcovi z JINR, Jurijovi Tsolakovičovi Oganessianovi.

Oganesson, so symbolom Og, chcú objavitelia pomenovať po svojom kolegovi kvôli jeho prínosu pri objave takzvaných „superťažkých prvkov“. Oganessian sa pričinil aj o výrazný pokrok vo fyzike superťažkých jadier, vrátane experimentálneho dôkazu „ostrova stability.“

Dôležitý je aj hlas ľudu

Proces pomenovania prvkov trvá obyčajne jeden, až dva roky. Názov aj symbol najčastejšie navrhujú objavitelia,  po čom sa k nim následne vyjadrí Divízia anorganickej chémie IUPAC. Tá zhodnotí, či napríklad nedochádza ku konfliktu s inými značkami prvkov. Ak návrh u komisie prejde, prostredníctvom oznámenia na web stránke IUPACu sa k nemu môže vyjadriť aj verejnosť. Diskusia trvá zhruba pol roka.

„Ukázalo sa, že práve toto je ten najvhodnejší časový interval pre vysvetľujúcu korešpondenciu medzi namietajúcimi a navrhovateľmi, v ktorej sú aktívne aj príslušné orgány IUPAC,“ hovorí chemik Milan Drábik. Ak sa vyskytnú námietky, ktoré sú následne aj prijaté, vyhlási sa druhé kolo navrhovania názvu a symbolu.

Až keď verejnosť ani komisia nemajú žiadne pripomienky, návrh je konečný a najvyšší orgán IUPAC schváli pomenovanie a symbol prvku, ktorý zverejní oficiálny časopis organizácie. Názov a značka sa tak konečne môžu objaviť v Periodickej tabuľke.

Milan Drábik zároveň upozorňuje, že ohľadom prepisu názvov nových chemických prvkov do slovenčiny bude pravdepodobne potrebné osloviť aj Jazykovedný ústav Ľ. Štúra. „Náš rodný jazyk má svoje kodifikované gramatické a slovotvorné pravidlá, ale v odborných vyjadreniach a terminológiách sa internacionalizuje," hovorí. 

Drábik verí, že práve konzultácie s jazykovedcami pomôžu chemikom na Slovensku nájsť pre názvy nových prvkov tú „správnu rovnováhu" medzí pravidlami slovenského jazyka a zmedzinárodňovaním slovenčiny.

Okrem miest a vedcov sú novoobjavené prvky často pomenované aj podľa mytológie, astrologických objektov, či minerálov. Verejná diskusia o názvoch nových prvkov potrvá päť mesiacov a skončí 8. novembra 2016.