Kikiríkanie kohúta sa v mnohých krajinách, vrátane našej, stalo symbolom rána. Pravdou je, že aj keď ho naozaj najčastejšie počujeme ráno, kohúti môžu bežne kikiríkať aj v priebehu dňa.

Aj preto vedci uvažovali nad tým, či majú kohúti svoje kikiríkanie pod kontrolou nejakých vnútorných biologických hodín, alebo reagujú na extrémne stimuly - napríklad svetlo.

Japonskí vedci prišli so štúdiou, v ktorej tvrdia, že kohúti sa skutočne riadia vnútornými hodinami a ranné svetlo nepotrebujú.

Cujiši Šimura a Takaši Jošimura z Nagojské univerzity si túto hypotézu otestovali v laboratórnych podmienkach. Kohútov vystavovali rozličným svetelným podmienkam.

Pri normálnom dvanásťhodinovom striedaní svetla a tmy, kohúti kikiríkali dve hodiny pred svitaním. Vedci ich teda skúsili umiestniť do miestnosti s tlmeným svetlom. Nemalo to však žiadny efekt, pretože obvyklý čas kikiríkania sa nezmenil.

Experiment teda dokazuje, že kohúti vôbec nepotrebujú externé podnety k tomu, aby si na dedinách plnili svoje ranné povinnosti. Nevylučuje to však ani názor, že kohúti reagujú aj na externé podnety.

Kohúti reagovali tiež na kikiríkanie iných kohútov, či svetlo. Aj táto aktivita je však podľa vedcov podriadená ich biologickému každodennému cyklu.  

Štúdia o výskume vyšla v britskom časopise Current Biology.

ČTK