Medzinárodný tím vedcov sa tento raz sústredil na výskum mitochondriálnej DNA (mtDNA). Mitochondrie sú častice buniek, ktoré slúžia na získavanie energie a tvoria súčasť genetickej informácie.

Tento typ DNA prechádza z matky na dieťa takmer bez zmeny. Štúdiom ich mutácií tak môžu vedci skúmať vývoj populácií po materskej línii.

Vedci získali mtDNA z takmer 40 starých kostier, vykopaných prevažne v severnom Nemecku. Ich výskum odhalil, že gény prisťahovalcov vytesnili gény pôvodných domorodcov.

Autori štúdie sa rozhodli zamerať na kombináciu génov v chromozóme, takzvanú haploskupinu typu H. Do tejto skupiny patria aj zachovalé kostry zo Saska-Anhaltska. Výskum ukázal, že úplne alebo čiastočne u nich absentuje genetická stopa po lovcoch - zberačoch.

Podľa vedcov to súvisí pravdepodobne s tým, že po roku 4000 pred našim letopočtom začal v Európe prudko pribúdať počet obyvateľov a tí začali mohutne migrovať. To sa zároveň prekrýva s obdobím takzvanej kultúry zvoncovitých pohárov, datovanej od neskorého neolitu do počiatku doby bronzovej.

„Zistili sme, že genetické základy pre modernú Európu sa vytvorili až v polovici neolitu po tejto významnej genetickej zmene pred asi 4000 rokmi,“ povedal spoluautor štúdie Wolfgang Haak.

„Táto genetická rozmanitosť sa potom ešte ďalej menila sériou prichádzajúcich a rozširujúcich sa kultúr z Iberského poloostrova a z východnej Európy počas neskorého neolitu,“ dodal.

ČTK