„Je to prvý dôkaz, ktorý máme o pomenovaní a označovaní v zvieracom svete,“ povedala hlavná autorka štúdie Stephanie Kingová z katedry biológie na škótskej Univerzite St. Andrews. Výskum prebiehal v skupine 200 delfínov pri východnom pobreží Škótska.

„Vynárajú sa tu isté dosť zaujímavé paralely medzi komunikáciou ľudí a komunikáciou delfínov, o ktorej ľudia predpokladali, že existuje, ale až doteraz nebola experimentálne dokázaná,“ dodala v rozhovore pre AFP.

Vedci už skôr zistili, že si každý delfín vytvára v priebehu prvých mesiacov života svoje vlastné typické hvízdanie. Potom trávi množstvo času tým, že pláva po okolí a svoje „meno“ oznamuje. Toto typické označovacie pískanie jednotlivých delfínov tvorí zhruba polovicu zvukov, vydaných voľne žijúcimi delfínmi, dodala Kingová.

So spoluautorom štúdie Vincentom Janikom sa tiež zaujímali o to, čo sa stane, keď delfín počuje niekoho iného pískať jeho meno. Preto nahrali zvuky skupiny delfínov a potom im ich postupne zase prehrávali.

„Zaujímavé bolo, že delfíny reagovali len v prípade, že počuli svoje písanie,“ uviedla Kingová, ktorej štúdia vyšla v americkom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences. „Potom sa veľmi rýchlo ozvali a niekedy aj opakovanie. Na žiadne iné pískania však rovnakým spôsobom nereagovali,“ dodala.

Vzhľadom k tomu, že zhruba polovica delfínho pískania tvorí opakovanie ich vlastného mena, ďalšou veľkou úlohou bude zistiť, „o čom hovoria vo zvyšnom pískaní“, povedala Kingová.

„Zatiaľ nevieme, na čo sa využíva zvyšná polovica komunikácie,“ dodala. A to bude ďalší krok vo výskume dorozumievania delfínov.

ČTK