Našli spôsob ako merať škodlivosť životného prostredia

Ľudský biomonitoring je nástroj na meranie koncentrácií škodlivých látok, ktorého sa do tela dostávajú z potravín, vody, či ovzdušia. V Európe prebehli projekty, ktoré mali položiť jednotný rámec ľudského biomonitoringu.

Našli spôsob ako merať škodlivosť životného prostredia

Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com, Lizzie279

Náš organizmus je v životnom prostredí denne vystavený mnohým prírodným a syntetickým chemickým látkam so škodlivým účinkom na zdravie. Či sa nám to páči, alebo nie, tieto chemikálie sa stali bežnou súčasťou nášho života. Ale dokážeme merať ich vplyv pre naše dlhodobé zdravie?

Vo vede sa formuje nová vedná oblasť, ktorá sa snaží na túto otázku odpovedať. Ide o tzv. ľudský biomonitoring (HBM). Je to nástroj, ktorý odmeria do akej miery vstupujú škodlivé látky z ovzdušia, vody, alebo potravín do ľudského organizmu, aké to má následky a ako sa tieto procesy postupne menia v čase.

HBM meria koncentrácie potenciálne škodlivých látok v tele. Na základe zdravotných rizík, ktoré sú spojené s týmito látkami, sa môžu prijať také individuálne, či spoločenské opatrenia, aby sa rizikám predchádzalo.

Ľudský biomonitoring bol cieľom aj nedávno skončených európskych projektov so slovenskou účasťou.

Projekt COPHES mal vybudovať jednotný rámec pre zavedenie ľudského biomonitoringu. Do projektu sa zapojilo 35 partnerov z 27 európskych krajín.

„Ľudský biomonitoring je najlepší nástroj ako odmerať chemickú záťaž na konkrétneho človeka v určitom čase,“ hovorí koordinátorka projektu COPHES Anke Joas. „S prvým európskym projektom tohto druhu sme vytvorili expertnú sieť a vypracovali spoločný protokol, ktorý nám umožňuje porovnávať národné dáta naprieč celou Európou,“ dodáva.  

Na COPHES nadviazal projekt DEMOCOPHES, ktorý prakticky otestoval teoretické poznatky z predchádzajúceho projektu a vybudoval kapacity pre HBM. Do DEMOCOPHES sa zapojilo 17 krajín.

Nebezpečné ftaláty

Na Slovensku koordinoval oba projekty Úrad verejného zdravotníctva SR s podporou Ministerstva zdravotníctva SR a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

V každej krajine sa malo pilotného testovania zúčastniť 120 párov - matky do 45 rokov s dieťaťom vo veku 6 až 11 rokov. Účastníci boli vyberaní z dvoch typov lokalít - z mestského a dedinského prostredia. Na Slovensku to boli celkovo tri lokality - Bratislava, Slovenská Ľupča a Brusno. Testovania sa uskutočnili na prelome rokov 2011 a 2012.

Výsledky ľudského biomonitoringu na Slovensku preukázali, že nebezpečné látky sa našli aj v detskom organizme. Chemické zlúčeniny - ftaláty boli vo zvýšenej hladine namerané u matiek žijúcich na vidieku a u detí v mestskom prostredí. Ftaláty ohrozujú náš organizmus, majú vplyv na hormonálny systém, činnosť enzýmov, ovplyvňujú funkcie pečene a obličiek.

Okrem ftalátov sa sledovali aj ďalšie základné vybrané látky ako metylortuť, kadmium a kotinín, s ktorými sa denne stretávame a negatívne vplývajú na náš organizmus.

Podľa vedcov až 86% úmrtí v Európe je spôsobených ovplyvniteľnými rizikovými faktormi. Ľudský biomonitoring sa ukazuje ako vhodný a významný nástroj na získanie údajov o expozícii ľudí škodlivinám zo životného prostredia. Mal by poslúžiť pri formovaní nových zdravotníckych politík.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia