V posledných rokoch bol zaznamenaný v rôznych lokalitách pokles početnosti vodných vtákov, u ktorých sa doteraz situácia považovala za stabilnú. Jedným z najdôležitejších faktorov je zmena využívania poľnohospodárskej krajiny. Úbytok vtáctva však spôsobil aj u nás doteraz nepoznaný faktor, a to šírenie nepôvodných druhov šeliem.

Tomuto problému sa venoval projekt NEOVISION, ktorý mal za úlohu mapovať informácie o takýchto druhoch šeliem a chrániť tak biodiverzitu nášho územia. Súčasťou projektu bola aj informačná kampaň o možných riešeniach.

Monitoring sa vykonával na území Slovenska a Česka, konkrétne v lokalitách Dubnické štrkovisko, Adamovské štrkoviská, Hrušovská zdrž a hraničný úsek rieky Moravy na slovenskej strane. Na českej strane to boli stredná nádrž vodného diela Nové Mlýny, Lednické rybníky a rybník Stolářka.

Práve na týchto plochách žijú vzácne a ohrozené druhy živočíchov. Sú to napríklad kolónie čajkovitých druhov vtákov - rybár riečny, čajka čiernohlavá a čajka smejivá. Prvé dva druhy majú európsky význam.

Nepôvodné druhy šeliem pre nás predstavujú problém, pretože na ne naše pôvodné druhy živočíchov nie sú adaptované.
„Problém inváznych druhov živočíchov je vo svete široko známy, nepredpokladali sme však, že sa s jeho negatívnym dopadom na prírodu u nás stretneme tak rýchlo,“ hovorí Jozef Ridzoň, ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko, ktoré projekt realizovalo.

Problematický druh

Pravidelne sa u nás začal vyskytovať norok severoamerický, ktorý je, na rozdiel od u nás vyhubeného norka európskeho, inde v zahraničí známy ako veľmi problematický druh. V niektorých lokalitách prispela jeho prítomnosť k takmer úplnému vymiznutiu neskoro hniezdiacich druhov vodného vtáctva.

V západnej Európe a v ostatných častiach sa totiž tento nepôvodný druh rozšíril únikom z kožušinových fariem a začal využívať nielen priestor po vyhubenom norkovi európskom, ktorý je prísny potravový špecialista, ale pri love potravy využíval oveľa širšie možnosti ako pôvodný druh.

Dôsledkom toho sa v ohrození ocitli predovšetkým vodné vtáky, keďže nepôvodný norok sa vyskytuje v blízkosti vodných tokov. Správy o negatívnom dopade prítomnosti norka boli známe aj z Českej republiky, dlho sa však Slovensku vyhýbali. Monitoringom sa dokázalo, že prítomnosť norka severoamerického unikala našej pozornosti a jeho dopad na prírodu sa podhodnocoval.

„Popri riekach, štrkoviskách a rybníkoch sme rozmiestnili desiatky fotopascí, plávajúcich vorov a miesta na hraniciach s Českou republikou sme systematicky sledovali. Monitoring preukázal, že stabilný areál výskytu zasahuje už aj za hranice Slovenska a v podstate celý slovenský úsek rieky Moravy a okolia, ako aj horný tok Dunaja,“ vysvetľuje Andrej Chudý, koordinátor sčítania vodných vtákov SOS/BirdLife Slovensko.

Zmena legislatívy

Výsledky monitoringu ukázali príčinu úbytku vodného vtáctva. Napríklad početnosť hniezdiacich vzácnych kačíc, hrdzaviek potápavých, poklesla práve v lokalitách na Dunaji, kde sa norok severoamerický začal vyskytovať. Lokálne došlo aj k úplnému vymiznutiu.

Aj u iných druhov vodného vtáctva došlo k poklesu početnosti, niekde aj na úsekoch o dĺžke niekoľko desiatok kilometrov. Takýmto príkladom je chochlačka vrkočatá. Vo vyššej miere ako doteraz dochádzalo aj k nálezom kačíc, ktoré norky severoamerické pravdepodobne ulovili priamo v hniezdach.

Podľa Ridzoňa by tento problém vyriešila zmena legislatívy. Problémom totiž v súčasnosti je, že odchyt nepôvodných šeliem môžu vykonávať len poľovníci. Tí to však nerobia, pretože nejde o atraktívnu zver.

Je preto potrebné zmeniť legislatívu tak, aby sa na riešení mohlo podieľať širšie spektrum organizácií a predišlo sa tak nezvratným škodám na prírode.