Čo vlastne pojem hydropónia znamená?
Hydropónia, niekedy označovaná aj ako hydrokultúra, je pestovanie rastlín vo vodnom roztoku bez pôdy či pôdneho substrátu. Hydroponický roztok v tomto prípade imituje pôdny roztok, a to najmä svojím chemickým zložením. Z tohto dôvodu dokážu hydroponické (živné) médiá a roztoky zabezpečiť rastlinám nevyhnutné makro- a mikroelementy pre ich rast, a tým pádom plne nahradiť pôdu.

Je pestovanie rastlín týmto spôsobom lepšie ako to klasické?
Tak, ako každá metóda alebo technológia, aj hydroponické pestovanie má svoje výhody aj nevýhody. Dôležitý je aj pohľad, akým sa na túto metódu pozeráme. Či je to z pohľadu veľkokapacitného pestovania alebo z pohľadu pestovania rastlín
v domácnostiach.

Veľkokapacitné pestovanie určitých druhov zeleniny, ale aj ovocia, je v našich klimatických podmienkach možné len v podmienkach skleníkov alebo fóliovníkov.
To však prináša hneď niekoľko problémov.

V týchto podmienkach je pôda omnoho viac namáhaná ako v prirodzenom vonkajšom prostredí, a po určitej dobe je prakticky nepoužiteľná. Postupne dochádza k strate potrebných mikro- a makroelementov, k fyzikálnej degradácii a k odlišnostiam
v pôdnej mikrobiológií i v jej aktivite.

Ako možno tento problém vyriešiť?
Makro- a mikroelementy v pôde je možné nahradiť prídavkami anorganických hnojív, avšak z ekonomického pohľadu ide o menej výhodný postup. To najmä preto, že časť takto podaných živín sa do koreňovej sféry nedostane.

Samotná pôda zároveň predstavuje významný pohlcovač živín, čím znižuje ich prístupnosť pre koreňový systém rastlín. To znamená, že v konečnom dôsledku rastliny využijú iba určitý podiel z celkového množstva živín, ktoré sme pridali pomocou hnojív.

Je tomu tak aj pri hydropónii?
V hydroponických médiách a roztokoch je prakticky stopercentné zastúpenie mikro-
a makroelementov, ktoré môže koreňový systém rastlín absorbovať. Zároveň je tu možné regulovať, ktoré prvky rastliny príjmu. Dajú sa tak vypestovať plody so zvýšeným zastúpením elementov, ktoré sú dôležité alebo prospešné pre výživu ľudí v oblastiach deficientných na dané prvky, čiže v miestach, kde je týchto prvkov nedostatok.

Má tento nezvyčajný spôsob pestovania ešte nejaké ďalšie výhody?
Okrem možnosti regulácie zastúpenia
a množstva živín sú výhodou aj úspora vody
a živín, zdravší a rýchlejší rast rastlín bez potreby herbicídov, ľahší prístup ku koreňovému systému rastlín či produkcia veľkého množstva biomasy.

Aj vďaka tomu všetkému môžeme dnes v obchodných reťazcoch bežne nájsť zeleninu vypestovanú za hydroponických podmienok, a to najmä rajčiny, hlávkový šalát, mrkvu a podobne.

Rastlinky pestované v hydroponických roztokoch ste mohli vidieť aj na tohtoročnej Noci výskumníkov.

Je teda hydropónia pestovaním budúcnosti?
Čo sa týka budúcnosti, je veľmi pravdepodobné, že budehydroponické pestovanie rastlín čoraz atraktívnejšie. Tento úsudok vyplýva z viacerých negatívnych faktorov
a javov, ktoré sa bohužiaľ objavujú už teraz.

Ide napríklad o rozširovanie púští a polopúští, významný pokles plôch pre poľnohospodársku produkciu, klesajúcu kvalitu poľnohospodárskych pôd, kde sa aj
u nás čoraz viac zmenšuje vrstva humusu, klimatické zmeny i rastúcu populáciu a s ňou spojené ekonomické a poľnohospodárske nároky.

V súčasnosti je tiež veľkým trendom zavádzanie hydropónií do architektonických návrhov interiéru, kde slúžia ako ozdoba, či prípadne do fasád a striech ako izolácia.

Spomínali ste, že hydroponicky pestované rastliny už môžeme nájsť aj 
v obchodoch. Nie sú takto pestované plodiny, ktoré si kupujeme, nekvalitnejšie ako tie, ktoré boli vypestované prirodzeným
spôsobom – v pôde?
O tvare, farbe, chuti a iných vlastnostiach a parametroch jednotlivých plodov rozhoduje predovšetkým genetická informácia daného druhu alebo odrody rastliny.
Z tohto vyplýva, že rozhodujúcim faktorom tu je, po akej odrode pestovatelia siahnu. Nechcem tým určite tvrdiť, že prostredie alebo spôsob pestovania rastlín v tomto zmysle nehrajú absolútne žiadnu úlohu. Hrajú, no nie až tak významnú.

Určité rozdiely môžu byť pozorovateľné v prípadoch, kedy pestovatelia nedodržiavajú alebo dostatočne nezabezpečujú požadovanú kvalitu zloženia hydroponického média, respektíve keď nadmerne využívajú rôzne rastové simulátory pre urýchlenie rastu rastlín alebo dozrievania plodov. To môže teoreticky viesť k plodom, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní s plodmi získanými „ne-hydroponickou cestou“.

Nechýba tam však aj to vonkajšie prostredie? Napríklad slnko?
V našich podmienkach je voľné (vonkajšie) pestovanie, napríklad rajčín, ekonomicky neudržateľné kvôli našej slovenskej makroklíme. Z tohto dôvodu sú rajčiny, ktoré kupujeme v supermarketoch najčastejšie pestované v skleníkoch alebo vo fóliovníkoch. Tým pádom tu v takýchto prípadoch nezáleží na tom, či sú rastliny pestované v pôde alebo hydroponicky, tak či tak nie sú pestované vonku a ide teda o totožné podmienky.

Samozrejme, pre výskumné účely sú rastliny vo väčšine prípadov hydroponicky kultivované za laboratórnych podmienok v špeciálnych kultivačných komorách pri umelom osvetlení, a teda „nevidia“ slnko. Tento spôsob však nie je pri veľkokapacitnom pestovaní možný z dôvodu energetickej náročnosti.

Môžeme teda vôbec nejako ovplyvniť kvalitu plodov, ktoré nám ponúkajú obchodné reťazce?
Môj názor je, že kvalitu zeleniny a ovocia v obchodoch určujeme hlavne my spotrebitelia a nie obchodníci. Ak nebudeme kupovať z nášho pohľadu „menej“ kvalitnú zeleninu a ovocie, tak budú obchodníci určite nútení vyžadovať vyššiu kvalitu pestovania od svojich dodávateľov. Možno aj bez aplikácie rastových stimulátorov alebo využívania rýchlorastúcich a vysoko-produkčných odrôd.

Myslím si však, že v tomto smere bude fakt, či budú rastliny pestované v pôde alebo
v hydroponických médiách, hrať menšiu úlohu. Našim cieľom, aj na Noci výskumníkov 2014, bolo najmä ukázať ako môžeme my vedci takto pestované rastlinky využiť vo svojich výskumných aktivitách.

   
                                     V hydroponických pomienkach sa dá pestovať aj cibuľa. 

Od komerčného predaja sa dostávame k vede. Aký je teda vedecký význam hydroponickej metódy pestovania?
Vo výskume zohráva hydroponické pestovanie rastlín významnú úlohu už niekoľko desaťročí. Umožňuje nám detailné štúdium potreby a príjmu rôznych druhov látok, jednotlivých mikro- a makroelementov vo výžive rastlín, ale aj ukladania ťažkých kovov a rádionuklidov v rastlinných pletivách, a to najmä v prípade toxikologických alebo environmentálnych štúdií. Na našej Katedre sa významne venujeme práve poslednej menovanej problematike.

Taktiež je pravdepodobné, že hydropónie zohrajú dôležitú úlohu ako zdroj kyslíka
a potravy v prípade časovo náročných pobytov na kozmických staniciach alebo
v prípade budúcich vesmírnych výprav s ľudskou posádkou.

Ktoré rastliny sa týmto spôsobom dajú pestovať?
Vzhľadom na fakt, že terestrické (suchozemské) rastliny prirodzene rastú v pôde, ktorá obsahuje viazanú alebo neviazanú vodu v podobe pôdneho roztoku, rast v kvapalnom médiu im nie je až taký cudzí. Preto je aj paleta rastlinných druhov, ktoré sa dajú takto pestovať, široká. Platí však, že niektorým druhom podmienky hydroponických médií
a roztokov vyhovujú viac a iným zase menej.

Ktorým rastlinám sa hydropónia nepáči?
Medzi rastliny, ktorým tieto podmienky vyhovujú menej, patria najmä sukulenty. Avšak s Aloe vera máme napríklad s pestovaním za hydroponických podmienok dobrú skúsenosť. Medzi rastliny s menšou toleranciou na uvedené podmienky patria aj tie, ktoré vyžadujú silný symbiotický vzťah s pôdnou mikroflórou, respektíve s mikroflórou koreňového systému, ktorý nie je prakticky možné pri hydropónii zabezpečiť.

Môžu si ľudia takto vypestovať rôzne plodiny aj sami doma alebo ide
o proces, ktorý si vyžaduje odborníkov?
Hydroponické pestovanie rastlín je prakticky rovnako náročné ako pestovanie rastlín
v pôde, či v pôdnom substráte. Výmena hydroponického média alebo jeho dopĺňanie sú časovo podobne náročné ako zalievanie pôdy, keďže pri pestovaní v hydroponickom médiu sa voda odparí rovnako rýchlo ako pri pestovaní v zemi. Čo sa týka samotného hydroponického média alebo roztoku, na trhu sú už komerčne dostupné rôzne hydroponické substráty a roztoky, ako i pomôcky pre založenie vlastných hydropónií.

Čo všetko potrebujeme pre domácu hydropóniu?
Pri interiérovom pestovaní v domácnosti sa väčšinou používa obalový kvetináč, vnútorná hydroponická nádoba a hladinomer na kontrolu výšky hydroponického roztoku. Hydroponický minerálny substrát sa najčastejšie aplikuje na dno nádoby
a potom sa postupne dopĺňa raz za 4 – 6 mesiacov. Zároveň sa pomocou hladinomera kontroluje množstvo vody, ktorá sa tiež dolieva podľa potreby.

To, ako často vodu dopĺňame, závisí od celkového objemu nádoby. Pri väčších nádobách to môže byť aj každé 4 týždne. Tento spôsob pestovania rastlín je teda vhodný aj pre časovo zaneprázdnených pestovateľov. Taktiež nemusia riešiť ani výber vhodného druhu pôdy a v rámci jednej nádoby môžu pestovať rôzne druhy rastlín.