Podľa legiend sa za nocí, keď je Mesiac v splne, objavujú upíry a vlkolaci. Nie len oni, ale aj my sme podľa posledných výskumov ovplyvnení splnom a máme sklon spať menej a horšie, keď je Mesiac najväčší. Michael Smith zo švédskej Göteborgskej univerzity sledoval vo svojom výskume spánok a mozgovú aktivitu štyridsiatich siedmich dospelých osôb. Výsledky ukázali, že spln skracuje dobu spánku asi o 20 minút a tiež komplikuje zaspávanie.

Získané údaje sa zhodujú s výsledkami švajčiarskej štúdie, podľa ktorej za splnu potrebujeme obvykle najmenej o päť minút viac na zaspávanie a predovšetkým sa nám o tridsať percent skracuje fáza hlbokého spánku. Za splnu sa totiž znižuje úroveň hormónu melatonínu, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v riadení rytmu spánku a bdelosti. Dobrovoľníci, ktorí sa na štúdii zúčastnili, uvádzali, že spali zle.

Počas obidvoch výskumov boli sledované osoby umiestnené v izbách bez okien, aby účinok splnu nemohol byť pripisovaný tomu, že väčšie svetlo prenikajúce zvonku narušuje spánok.

„V období splnu sa zdá byť mozgová kôra citlivejšia. Účinok je evidentný u oboch pohlaví, ale hlavne  muži majú problémy so zaspávaním a dĺžka spánku je u nich kratšia. Získané údaje naznačujú, že sú tu  pravdepodobne akési biologické hodiny usmerňované mesačnými fázami, ale ich mechanizmy zatiaľ nie sú preskúmané," hovorí Michael Smith.

„Nikto zatiaľ nedokázal vysvetliť vplyv splnu na spánok," uvádza Lino Nobili z Centra pre diagnostiku a liečbu porúch spánku pri milánskej klinike Niguarda. „Ak to nedokážeme vysvetliť, ešte to neznamená, že tento jav neexistuje. Máme štúdie, ktoré to dosvedčujú," dodáva.
Ako príklad toho, že mesačné fázy vplývajú na naše životy, stačí uviesť ženský menštruačný cyklus. Z akého dôvodu však máme „mesačné" biologické hodiny i pre rytmus spánku a bdelosti?

Podľa Christiana Cajochena z univerzity v Basileji, autora prvej štúdie, ktorá naznačila vzťah medzi splnom a spánkom, je rytmus odpovedajúci mesačným fázam pravdepodobne dedičstvom z dávnych dôb. „Prví ľudia mali možno ľahší spánok za splnu, pretože za jeho svetla boli viac ohrození divokými zvieratami.

Pôvod tohto javu je možno ešte oveľa starší, z času keď boli pánmi Zeme dinosaury a začali sa vyvíjať prvé cicavce. Títo naši dávni predkovia boli nútení žiť hlavne v noci a boli najaktívnejší  v dobe, kedy Mesiac svietil najviac, pretože cez deň sa museli skrývať pred veľkými plazmi.

Niektoré zvieratá majú doteraz rytmus reprodukcie ovládaný Mesiacom. „Je možné, že ľahká redukcia ľudského spánku je dedičstvom z dávnych časov, kedy sme sa i my museli množiť za splnu," uviedol Christian Cajochen.

Zostáva objasniť, aký je lunárny „synchronizátor", ktorý sme schopní pociťovať: máme receptory, ktoré rozlišujú svit Mesiaca od svitu Slnka? Sme citliví na gravitačné pôsobenie  Mesiaca, ako keby aj v nás bolo „vnútorné more"? Podľa vedcov je zatiaľ zložité niečo také potvrdiť.

ČTK