Vedci rozuzlili vaječný bielok
— Frédérique HazéováVedcom sa podarilo vrátiť naspäť proces, ktorý by sme mohli považovať za definitívny a zdanlivo tak narušiť fyzikálne zákony. Varený slepačí bielok sa presunul o krok späť. Výsledky výskumu vedci zverejnili v magazíne ChemBioChem.
Ak sú už raz uvarené, tak s tým doma veľa nenarobíme. Vedci to však vidia ináč. Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com/Lisa Williams
Profesor Gregory Weiss z Kalifornskej univerzity v Irvine so svojím tímom začali svoj experiment pomerne nevinne. Uvarili bielka. Pri teplote 90°C ich varili 20 minút, až kým sa ich proteíny nepremenili na zmotané chumáče. Keď totiž varíte vajcia, proteíny sa v nich rozmotávajú a znova spájajú do nových, zamotanejších neusporiadaných foriem. Vedci však dokázali proteíny v bielkach rozpliesť a vrátiť ich do pôvodného stavu.
Po uvarení pridali výskumníci do bielka látku, ktorá ho skvapalnila, a následne použili špeciálne odstredivé zariadenie („vortex fluid device, VFD“), ktoré proteíny donúti vrátiť sa do pôvodnej formy. Prístroj VFD, bez ktorého by experiment nebol možný, vyvinul tím pod vedením profesora Colina Rastona z Flindersovej univerzity v Austrálii.
Na prvý pohľad bizarný pokus má omnoho väčší význam, než len uskutočnenie kulinárskeho zázraku. Existuje celý rad farmaceutických či biomedicínskych výskumov, pri ktorých vedci potrebujú cenné molekulárne proteíny, ktoré sa však často deformujú a stávajú sa nepoužiteľnými. Doterajšie metódy ich „rozuzlenia“ a opätovného sformovania do potrebnej podoby však boli finančne aj časovo náročné.
Weiss v abstrakte štúdie uvádza, že nový spôsob rozmotávania a skladania proteínov zaberie len niekoľko minút, čo je viac než stokrát rýchlejšie ako konvenčné dialýzy, ktoré trvajú celú noc. Táto metóda by mohla výrazne znížiť náklady, skrátiť dobu trvania a zredukovať tok odpadu pri produkcii proteínov v priemyselnom aj výskumnom prostredí.
Mimoriadne užitočný príklad využitia uviedol Weiss pre portál livescience.com. Na vývoj rakovinových protilátok vedci v súčasnosti potrebujú drahé bunky z vaječníkov škrečkov, ktorých proteíny sa deformujú len zriedka. Vďaka novej metóde profesora Weissa a jeho kolegov by nežiaduce zmeny proteínov tohto typu viac neboli až takým problémom a výskumníci by mohli používať lacnejšie a dostupnejšie proteíny.
Ďalšie využitie metódy napríklad na komerčnom trhu je v súčasnosti v štádiu vývoja. Univerzita si v súvislosti s tým podala žiadosť o patent.
Komentáre