To, že kov je vo vysokých množstvách toxický vedci vedia už dávno. Výsledky však teraz ukázali, že aj nízke hladiny niektorých kovov, ktoré boli považované za bezpečné pre ľudí, majú dopad na opeľujúci hmyz. Uviedol to Yehuda Ben-Shahar, genetik pôsobiaci na Washington University v St. Louis  a spoluautor štúdie zverejnenej vo vedeckom časopise Biology Letters. Informáciu o štúdii priniesol vedecký portál sciencenews.org.

Mangán sa používa pri výrobe ocele, zápaliek či batérií. Znečistenie pochádzajúce z tohto priemyslu môže spôsobovať akumuláciu mangánu v kvetoch, ktoré včely opeľujú. Vzhľadom k tomu, že včely prinášajú čoraz viac nektáru späť do kolónie, môžu sa stopy kovu nachádzať aj v úli.

Aby vedci zistili, ako dokáže minerál ovplyvniť včelu medonosnú, Ben-Shahar a jeho kolegovia kŕmili hmyz mangánom počas štyroch dní. Tím testoval mozgy včiel na prítomnosť dopamínu, serotonínu a oktopaminu. Ide o takzvaných „poslov molekúl“, pretože sa uvoľňujú cez nervové bunky udržiavajúce kontrolu nad správaním.

Predchádzajúce štúdie vykonané na muchách, či ľuďoch, zistili, že vysoké hladiny mangánu zabíjajú nervové bunky. To vedie k menšiemu počtu týchto molekúl. Nová štúdia naopak odhalila, že nízke dávky mangánu zvýšili počet týchto molekúl. „Rovnaký kov môže mať opačné účinky," hovorí Ben-Shahar.

Mangán tiež urýchlil prechod včiel z robotníc v kolónii na zberačky. Získaný náskok pri premene sa ale pri práci zberačiek stratil: označeným včelám trvalo dlhšie, kým sa zhromaždili, pozbierali jedlo a vykonávali menej ciest ako včely, ktoré neboli kŕmené kovom.

Zatiaľ nie je jasné, prečo mangán pretvára včelu medonosnú na slabú zberačku. Takéto včely môžu byť slabšie, ako ich rovesníčky, môžu mať zhoršenú navigáciu, alebo môžu byť narušené iným spôsobom.

„Na Slovensku sú včely najviac ohrozené pesticídmi, ktoré sú používané pri pestovaní monokultúr. Podobne ako mangán, aj pesticídy (napr. neonikotinoidy) atakujú nervový systém včely a včely sa tak stavajú dezorientované“, uviedol Juraj Majtán z Ústavu zoológie SAV.