Našimi hosťami boli neurológ Ján Benetin a neurochirurg Bruno Rudinský.

„O mozgu vieme veľa, ale v konečnom dôsledku nevieme, ako mozog reálne funguje. To je práve to, pred čím by sme mali mať pokoru. To je veľmi dôležité slovo. Každý lekár musí mať pokoru pred tým, čo nevieme,“ povedal prof. MUDr. Ján Benetin, CSc., neurológ a prednosta Neurologickej kliniky LF SZU a Univerzitnej nemocnice v Bratislave.

„Neurochirurgia je strašne náročný, ale krásny odbor. Netreba podceňovať ani maličkosti, veci, o ktorých si človek povie, že ich robil stokrát alebo tisíckrát. Vždy sa môže niečo stať. Dostanete takú facku, že neviete, kde je sever, ako sa hovorí. Vždy k tomu treba pristupovať s pokorou,“ dodal prof. MUDr. Bruno Rudinský, CSc., neurochirug a prednosta Neurochirurgickej kliniky FNsP Nové Zámky.

FOTO – Jana Šlinská (Martinus)

Siločiary osudu

Náročnosť svojej profesie priblížil Bruno Rudinský takto: „Mali sme takých pacientov, bol tam už aj farár, posledné pomazanie, ale dostali sa z toho. Mal som pacientku, dievčatko, mala hnisavé lézie, úplne nezvládnuteľné, a dneska je zdravotná sestra, je vydatá. Ale vtedy sme jej prípad považovali za stratený a povedali sme: ‚S tým sa už nedá nič robiť.‘ Príroda niekedy dokáže veľa. Niekedy zase stratíme pacienta a nevieme ani ako. Sú to siločiary osudu.“

Neuroplasticita

Bavili sme sa aj o neuroplasticite. „Mozog má, aj keď sú tam určité časti poškodené, schopnosť zorganizovať a preorganizovať svoje fungovanie, aby dokázal za určitých – obmedzených – podmienok rozpoznávať napríklad tieň, svetlo a podobne. Týmto smerom sa orientuje súčasný výskum, ktorý si kladie otázku, ako by sme dokázali túto plasticitu stimulovať,“ povedal Benetin.

Jedným z mediálne najznámejších prípadov neurosplasticity je chlapec, u ktorého sa vyvinula schopnosť echolokácie, podobne ako u netopierov. Keď sa mladík pohybuje, vydáva zvuk, ktorý sa odráža od predmetov v okolí. On ho zachytí a vďaka tomu dokáže určiť, kde sa predmet nachádza, aký je veľký a podobne.

Chlapec má schopnosť echolokácie. Zdroj – Youtube

Podobnosť mozgov

Reč padla aj na podobnosť či odlišnosť mozgov: „Keď si vezmeme hrubú anatómiu, mozgy sú veľmi podobné. Niekto ho má trošku väčší, niekto menší. Niekto ho má viac pretiahnutý, iný človek má zase iný tvar hemisfér. Ale v zásade, centrá, keď hovoríme napríklad o reči, sú uložené približne rovnako u všetkých ľudí,“ konštatuje Benetin.

„Len čo ideme viac do hĺbky, začnú odlišnosti. Tak ako sa navzájom líšime, aj mozgové bunky fungujú u každého trošku inak,“ dodal.

Bavili sme sa aj o neurostimulácii mozgu, jeho vylepšovaní, poruchách, morálnych dilemách výskumu, vynálezoch, ktoré posunuli porozumenie mozgu, neuromodulácii (zmena správania nervovej štruktúry zavedením prúdu alebo liečiva) či o tom, do akej miery nás náš mozog determinuje.

Ak chcete, aby vám nič neuniklo, pozrite si záznam:

Podujatie organizuje Science.sk a Denník N.

Ďalšia Science na N-tú sa bude konať v septembri. Budeme vás priebežne informovať.