Ubrániť nás pred kliešťom sa za Slovensko momentálne snažia virológovia pod vedením Borisa Klempu z Virologického ústavu SAV, ktorí sú súčasťou medzinárodného projektu ANTIDotE. Vedci chcú zabrániť prenosu patogénov z kliešťa na človeka, vďaka čomu by sme boli chránení proti chorobám ako kliešťová encefalitída, borelióza či babézia.

Pokiaľ sa výskum vydarí, tak by si imunitný systém mal s vírusom alebo baktériou poradiť sám.

Hlavne nenápadne

Kliešť počas cicania vypúšťa do tela hostiteľa látky, ktoré môžu obsahovať patogény využívajúce kontakt s krvou vo svoj prospech. Vedci chcú tieto látky rozpoznať a vytvoriť proti nim jednu vakcínu, ktorá by bránila prenosu všetkých takýchto patogénov.

Virológovia zo SAV sa konkrétne zameriavajú na vírus kliešťovej encefalitídy. „Na začiatku sme všetok materiál pripravovali pre analýzu génovej regulácie kliešťov infikovaných vírusom encefalitídy. V záverečnej fáze projektu budeme zase sledovať, či bude očkovanie s novo-pripravenými látkami skutočne brániť prenosu vírusu cicaním infikovaného kliešťa“ hovorí Boris Klempa.

K úspechu sa teda snažia priblížiť dvoma rôznymi cestami – skúmaním toho, ktoré gény sa u kliešťov počas cicania spúšťajú, ako aj analýzou krvi ľudí, ktorí majú na tohto parazita výraznú imunitnú odpoveď.

Tisíce nýmf

Vedci z Virologického ústavu tiež porovnávajú neinfikované kliešte s tými, ktoré sú nakazené vírusom encefalitídy. Na to ale potrebujú veľké množstvo kliešťovej RNA. Museli preto spracovať tisícky nýmf kliešťov, ktoré v laboratóriách infikovali vírusom.

Veľkosť nymfy je pritom iba jeden milimeter a vedci ich museli jednotlivo infikovať pomocou mikroskopických kapilár pod veľmi silnou lupou. Infikované kliešte následne prikladali k myšiam a neskôr ich pitvali, aby z nich vybrali slinné žľazy obsahujúce dôležitú RNA.

Vedci sa, tak ako pri každom výskume, musia vyrovnať aj s mnohými komplikáciami. V tomto prípade im problémy spôsobujú komplexné biologické systémy, ktoré sa vždy nesprávajú tak, ako očakávajú. „Treba preto pokusy často opakovať, či inak overovať. Veľmi zložitá je aj bioinformatická analýza získaných dát,“ hovorí Boris Klempa.

Aby sme spoznali votrelca

Získané dáta vyhodnocujú zahraniční projektoví partneri, ktorí sa venujú bioinformatike. Vedci dúfajú, že na základe vyhodnotenia odhalia konkrétne gény kliešťa, ktoré by vedeli vyradiť vakcínou.

Poslednou fázou výskumu by potom malo byť otestovanie účinnosti protilátky na zvieratách.

Okrem toho, že by vedci chceli objaviť nové vakcíny proti kliešťom prenášaným chorobám, očakávajú aj získanie množstva dát, ktoré by mohli byť užitočné pri základnom výskume. Ak by totiž identifikovali, ktoré gény sa v akom momente spúšťajú, získali by dôležité informácie o procese cicania, ktorý je dôležitou fyziologickou činnosťou v živote kliešťa.

„Analýzy génovej regulácie kliešťov v kontexte infekcie a cicania na hostiteľovi sú totiž unikátne, veľmi náročné, a bezpochyby prinesú cenné poznatky pre boj s kliešťom prenášanými chorobami,“ dodáva na záver Boris Klempa.