Vedci z francúzskej Université de Rennes vykonali sériu experimentov na pavúkoch, aby zistili, ktorú časť tela, používajú viac. Výskum popísaný v časopise Journal of Zoology naznačuje, že pavúky nevyužívajú všetky nohy rovnako a ich dominantnou stranou je tá pravá.

Tá pravá je vpravo

Na výskum behaviorálnej laterality, teda prednostného používania pohybového, alebo zmyslového ústrojenstva, si vedci vybrali dospelých samcov druhu Brachypelma albopilosum. Teda pavúka lovca, ktorého radíme medzi tarantuly.

Aby zistili, či samčekovia tarantuly vykazujú podobné asymetrické správanie, ako je tomu u mnohých ďalších zvierat, umiestnili ich v čase najväčšej pohybovej aktivity – v priebehu noci a skorých ranných hodín – do bludiska v tvare písmena T.

Výskumný tím vložil do každého konca koridoru živé šváby, ktoré sú pre tarantuly obľúbeným pokrmom. Pavúky boli umiestnené v strede bludiska, no po dlhšom zvážení sa vždy rozhodli cestovať pravou chodbou.

Vedci potom experiment zopakovali, no miesto koristi vložili do bludiska samičky tarantuly. Samčekovia, priťahovaní feromónmi dám, sa za nimi opäť vybrali doprava.

Ani oči, ani chlpy

Tarantula využíva na rozpoznávanie okolia viacero zmyslov, ako napríklad niekoľko párov očí, či takzvané trichobotrie, pripomínajúce jemné chĺpky, ktorými vo vzduchu zachytáva chemikálie a vibrácie. Brachypelma albopilosum má štyri páry očí, ktoré sú usporiadané v dvoch vodorovných radoch.

Pri ich skúmaní ale vedci nezistili žiadny rozdiel vo veľkosti medzi tými na pravej a ľavej strane a hustota fotoreceptorov, ktorými pavúky zachytávajú svetlo, bola tiež rovnaká. Výber cesty a strany teda zrejme nie je riadený fyziologickými vlastnosťami pavúka, ale ovplyvňuje ho skôr nervová sústava.

Vedci skúmali aj hustotu trichobotrií na oboch stranách tela pavúkov. Opäť sa ukázalo, že ich hustota je rovnaká, a že táto senzorická schopnosť neovplyvňuje ich výber strany. Vedci tak dúfajú, že im najnovšie zistenia by pomôžu pochopiť, ako funguje mozog článkonožcov.

Austrálčania to majú naopak

Kým pri pavúkoch ide o nové zistenia, u niektorých zvierat už dávnejšie zaznamenali, že jednu stranu tela používajú častejšie, ako druhú. V roku 2015 zverejnili vedci zo Saint Petersburg State University v časopise Current Biology informáciu, že Kengura sivá a Kengura červená sú prevažne ľaváci.

Vedci začali s pozorovaniami potom, čo si uvedomili, že kengury, podobne ako ľudia a primáty, dokážu chodiť vzpriamene,  vďaka čomu majú voľné ruky na vykonávanie iných úkonov.

Preferencia používaných končatín sa ale neprejavila u všetkých druhov. Výskumníci predpokladali, že motorickú asymetriu by mohli zaznamenať u kengury s latinským názvom Dendrolagus goodfellowi, ktorá lozí po stromoch a musí tak obratne využívať všetky štyri končatiny. Boli ale neúspešní.

Iné to bolo v prípade Kengury červenokrkej, ktorá využíva ľavú ruku na čistenie a kŕmenie počas toho, ako vzpriamene stojí. Ešte výraznejšie sa tento jav prejavil u Kengury sivej a Kengury červenej, ktoré využívajú ľavé končatiny bez ohľadu na to, či práve stoja na dvoch, alebo štyroch.

Podľa Paula MacNeilage, biológa z University of Texas môže by ľaváctvo niektorých kengúr zapríčinené tým, že sa ich predkovia v minulosti pri navigovaní opierali o pravú stranu tela. To znamenalo, že na kŕmenie a starostlivosť mali voľnú iba ľavú ruku.

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ Unsplash

Prečo sú ľudia ľaváci

Kým u niektorých druhov kengúr sú ľaváci v presile, u ľudí platí, že ľavákom je približne len každý desiaty z nás. Prečo je toto číslo také nízke?

Podľa genetičky Silvie Paracchini zo škótskej University of St Andrews je to zapríčinené našimi génmi. Spojenie treba podľa nej hľadať v tom, ako DNA, ktorá ma vplyv na to, či sme praváci, alebo ľaváci, ovplyvňuje asymetriu nášho tela, konkrétne vnútorných orgánov.

Pri vzácnom jave nazývanom situs inversus, pri ktorom sú vnútorné orgány zrkadlovo obrátené oproti bežnému stavu, Silvia Paracchini a jej tím zistili, že časť genetického kódu, prítomná iba u ľudí s týmto javom, je rovnaká ako tá, ktorá má vplyv na to, ktorú ruku viac používame.

Ľaváci majú v dôsledku tejto asymetrie tiež väčší corpus callosum – silný pás nervových vlákien v mozgu, ktorý oddeľuje ľavú a pravú hemisféru.

V každom prípade podľa Silvie Paracchini dáva zmysel, že máme jednu ruku dominantnú. Ak by nám vraj obe ruky pracovali rovnako dobre, bolo by to z hľadiska evolúcie zbytočné plytvanie.