Zmutované myši získali odolnosť voči závislosti na kokaíne

— Lenka Uherová

Vedci čoraz častejšie nachádzajú dôkazy toho, že drogová závislosť je skôr otázkou genetiky a biochémie, než zlého úsudku. Teraz sa to rozhodli overiť tým, že myšiam zvýšili hladinu proteínu podporujúceho pamäť, s cieľom zvýšiť ich závislosť na kokaíne. No paradoxne im tak odstavili príjemné spomienky spojené s užívaním drogy a myši o ňu stratili záujem.

Zmutované myši získali odolnosť voči závislosti na kokaíne

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ sammisreachers

Výskumníci z University of British Columbia chceli dokázať, že proteín kadherín, ktorý podporuje aj pamäť a učenie, je zodpovedný aj za pamätanie si príjemného pocitu po užití drog, čo zároveň podporuje drogovú závislosť. Testy na myšiach ale mali opačný efekt. Po podaní proteínu stratili hlodavce o drogy záujem.

Vedci veria, že získané informácie by im mohli pomôcť predpovedať, kto je náchylnejší na užívanie drog. Zároveň by tiež mohli pomôcť ich užívateľom zbaviť sa závislosti.

Zo závislejších odolnejšie

Vedci upravili genetiku myší zvýšením hladiny proteínu kadherín, ktorý sa v tele podieľa na stavbe medzibunkových spojov a v mozgu pomáha posilňovať synapsie medzi neurónmi. Synapsie sú medzery, ktorými prechádzajú elektrické impulzy dávajúce podnet na akúkoľvek činnosť, či funkciu ovládanú mozgom, ako sú dýchanie, chôdza, učenie nových úloh, či vyvolanie spomienok.

Keďže si vďaka posilneniu synapsií mozog ľahšie zapamätá aj príjemné pocity spojené s užívaním drog, vedci si na začiatku výskumu mysleli, že zvýšenie hladiny kadherínu vyvolá u myší silnejšiu závislosť na kokaíne. Podľa výskumu uverejnenom minulý týždeň v časopise Nature Neuroscience sa ale stal presný opak.

Výskumný tím podával kokaín myšiam niekoľko dní a zakaždým ich hneď po aplikácii umiestnil do výrazne vyzdobenej časti klietky, ktorá bola rozdelená na tri miestnosti. Myši si tak tento priestor začali spájať s drogami.

Po niekoľkých dňoch boli hlodavce v klietke ponechané, aby si samé vybrali, v ktorej časti budú tráviť čas. Myši bez podaného kadherínu takmer zakaždým inklinovali k zdobenému priestoru, no tie, ktorým bol aplikovaný kadherín, strávili v tejto miestnosti približne polovicu času, ako prvá skupina myší. Podľa interpretácie vedcov to znamená, že neprejavovali také známky závislosti na drogách.

Nechcú narušiť proces učenia

Následná analýza mozgového tkaniva geneticky upravených myší ukázala, že zvýšená hladina kadherínu bráni niektorým neurochemickým receptorom migrovať z vnútra bunky do synaptickej membrány. Ak sa receptor nepresunie, neurón len s ťažkosťou prijíma signál zo susedných neurónov. Synapsie v dôsledku toho nesilnejú a príjemné pocity, ktoré vyvolajú napríklad aj drogy, sa neudržia v pamäti.

Poznatky štúdie by raz mohli byť pre vedcov kľúčom k objasneniu biochemických základov drogovej závislosti a v budúcnosti možno budú nápomocné pri identifikácii osôb, ktoré sú k nej náchylné.

Kým sa ale kadherín začne v praxi využívať na pomoc drogovo závislým osobám, vedci sa budú musieť vysporiadať s určitými komplikáciami. Musia si totiž dať napríklad pozor, aby negatívne neovplyvnili schopnosť mozgu učiť sa.

Najideálnejšie by tak bolo, ak sa im podarilo nájsť molekulu, ktorá blokuje vznik drogou vyvolanej spomienky na omámenie bez toho, aby zasahovali do schopnosti mozgu pamätať si dôležité veci.

Kontroverzný halucinogén

Vedci po celom svete sa už roky snažia nájsť spôsoby, ako sa čo najúspešnejšie popasovať s drogovou závislosťou. Americká farmaceutická spoločnosť Savant HWP svoj výskum zamerala napríklad na vývoj lieku 18-MC (18-Methoxycoronaridine), ktorý pochádza z halucinogénnej látky rastlinného pôvodu Ibogaín. Tá sa najčastejšie vyskytuje v koreňoch afrického kra Tabernanthe iboga a africkí domorodci ju v malých dávkach využívali na zníženie únavy, smädu, a v tých vyšších zas pri rituáloch.

V roku 1996 výskumník Stanley D. Glick z Albany Medical College a University of Vermont, ktorý je tiež spoluzakladateľom Savant HWP syntetizoval spomínaný Ibogaín na 18-MC, načo laboratórne testy ukázali, že látka dokáže znížiť abstinenčné príznaky a chuť na drogy ako kokaín, morfín, nikotín, pervitín, ale aj alkohol. Vedci dokonca načrtli, že by sa mohol podieľať aj na liečbe cukrovky.

Potenciálny liek sa začal v roku 2014 testovať na ľuďoch, a kým v niektorých prípadoch sa u závislých osôb skutočne znížila chuť na opiáty, v niektorých vyvolal napríklad extrémnu nevoľnosť.

Aj keď prvotné testy dopadli pomerne sľubne, stále ide vzhľadom na psychadelické účinky o pomerne kontroverznú látku.  Môže preto trvať roky, či desaťročia, kým tento, a ďalšie obdobné lieky dorazia na trh.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia