Prenikavý pach smogu, povaľujúce sa odpadky, a dokonca aj neuprataný domov sabotujú podľa vedkyne Kary Hoover z Durham University našu schopnosť odhaľovať jemné rozdiely v pachoch a spôsobujú u ľudí ochorenia.

Chutí im nezdravé jedlo a majú depresie

Expertka na evolúciu čuchu Kara Hoover sa na stretnutí Americkej asociácie pre rozvoj vedy v Bostone vyjadrila, že osoby s čuchovou poruchou sú oveľa náchylnejšie k obezite. Kvôli svojmu problému totiž hľadajú intenzívnejšie vnemy a tak dávajú pri tvorbe jedálnička prednosť výraznému, slanému a mastnému jedlu.

Okrem problémov s váhou sa však musia vysporiadať aj s psychickými problémami, vrátane depresie a úzkosti. Trpieť môžu aj obavami, že kvôli slabému čuchu necítia vlastnú vôňu a ostatným smrdia. Znepokojuje ich aj to, že pri možnej nehode nezacítia únik plynu, či dym v prípade požiaru.

Keďže je jedlo tiež často diskutovanou spoločenskou tému, podľa Kary Hoover ich môže deprimovať, že sa do tejto konverzácie nevedia zapojiť.

Porovnala nás s predkami

Tieto problémy podľa Kary Hoover vznikli v dôsledku toho, že kým v minulosti sa náš čuch vyvíjal v zhode s prostredím bohatým na prírodné vnemy, dnes nás častejšie obklopuje špinavé mesto.

K. Hoover dokonca porovnala čuchové schopnosti Homo sapiens s dvoma dnes už zaniknutými ľudskými poddruhmi, neandertálcom a denisovčanom, pravekým človekom objaveným v roku 2010 v sibírskej jaskyni Denisova.

Pri porovnaniach zistila, že denisovčania mali v porovnaní so „skorými modernými“ ľuďmi a neandertálcami menej vyvinutý čuch a neboli schopní cítiť trávu. Jej výskum tiež ukázal, že sa čuch dnešného moderného človeka podobá tomu neandertálcovmu.

Kara Hoover by na základe svojich zistení chcela do miest dostať viac zelene, ktorá by chránila náš čuch.

V oblakoch nám chutí inak

Moderný štýl života, zdá sa, ovplyvňuje náš čuch aj v situáciách, kedy by sme to najmenej očakávali. K tomu patrí aj lietanie, kedy nám podľa vedcov z nemeckého Fraunhofer Institute tak vysoko nad zemnou veľmi nechutí. A môže za to aj náš nos.

Tak vysoko nad zemou je totiž vzduch suchší asi o pätnásť percent. V niektorých prípadoch je dokonca suchší ako na púšti. Tento faktor ovplyvňuje vôňu a teda aj chuť jedla, ktoré pasažierom naservírujú v lietadle.

Tlak je tiež vyšší ako na zemi, v dôsledku čoho telesné tekutiny počas letu stúpajú a nosové dutiny opúchajú. Opuchnuté dutiny mätú naše chuťové bunky, a tak nám, podobne ako počas nádchy, až tak veľmi nechutí.

Zaujímavé tiež je, že podľa výskumu prebiehajú zmeny len v našom vnímaní sladkej a slanej chuti. Horkosť, pikantnosť a kyslosť zostávajú nezmenené.

Niektoré letecké spoločnosti sa už dokonca snažia prispôsobiť chuť jedla podávaného na palubách tak, aby čo najviac ulahodili svojim pasažierom.