Nobelisti zistili, že bunky sa dajú preprogramovať

John Gurdon a Shinya Yamanaka experimentálne dokázali, že špecializácia buniek nie je jednosmerný proces, ako sa predtým predpokladalo. Teoreticky tak vieme z buniek vytvoriť „náhradné diely“ pre ľudské telo.

Nobelisti zistili, že bunky sa dajú preprogramovať

Udeľovanie nobelovych cien za medicínu 2012, zdroj: Nobel Media AB 2012 Photo: Alexander Mahmoud

Nobelovu cenu za medicínu a psychológiu za rok 2012 dostali dvaja priekopníci vo výskume kmeňových buniek. Ich zistenia znamenali revolúciu pre naše chápanie toho, ako fungujú bunky a organizmy.

Keď spermia oplodní vajíčko, obsahuje len jeden typ buniek. Tá sa postupne špecializuje, aby vytvorila všetky potrebné tkanivá.

Predpokladalo sa, že táto špecializácia je jednosmerný proces. V roku 1962 britský vedec John Gurdon zobral takto špecializovanú bunku zo žabieho čreva a umiestnil ju do vajíčka. Podarilo sa mu tým prakticky naklonovať žabu.

Zo žubrienky vyrástla dospelá žaba, čo znamená, že bunka mala v sebe všetko potrebné na vývoj plne funkčného organizmu.

Na základe experimentu Gurdon teda dokázal, že špecializácia buniek je reverzná - funguje v oboch smeroch.

„Teší ma, keď vidím, ako základný výskum, ktorý bol pôvodne zameraný na testovanie genetickej identity rôznych typov buniek v tele, sa vyvinul do niečoho, čo dáva jasnú perspektívu pre ľudské zdravie,“ povedal Gurdon.

Gurdon dnes pôsobí na Univerzite v Cambridge, ktorá po ňom v roku 2004 pomenovala jedno zo svojich výskumných zariadení.  

Z dospelých buniek kmeňové bunky

V roku 2006 použil Japonec Shinya Yamanaka odlišný postup. Neporušenú dospelú kožnú bunku preprogramoval pomocou niekoľkých génov na kmeňovú bunku.

Kmeňové bunky sú nediferencované bunky, ktoré majú schopnosť premeniť sa na špecializovaný druh buniek.

Obom sa však podarilo úplne zmeniť pohľad na špecializáciu buniek. Dnes vieme, že dospelé bunky nemusia navždy ostať v špecializovanom stave.

Preprogramovnie ľudských buniek otvára nové možnosti vo výskume chorôb a vo vývine nových liečebných metód.

Mohli by sme tak napríklad opraviť poškodenú ľudskú kožu, či zvrátiť priebeh Alzheimerovej choroby.

Yamanaka začínal svoju kariéru ako chirurg. „Mojím celoživotným cieľom je priniesť technológiu kmeňových buniek do postelí, k pacientom a na kliniky,“ cituje ho BBC.

Momentálne pôsobí na Kjótskej univerzite, kde šéfuje jednému z výskumných centier.

Nobelova cena za medicínu sa udeľuje od roku 1901 a je spojená s finančnou odmenou. Za rok 2012 bola dotovaná sumou 930 000 eur.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia