Slovensko tento týždeň sužujú tropické teploty. Tie maximálne by sa cez víkend mohli vyšplhať až na 36 - 38°C, čím by atakovali dlhodobé rekordy maximálnej dennej teploty vzduchu.   

„Hlavnou príčinou bude slabnúca oblasť vyššieho tlaku vzduchu nad západnou Európou, ktorú postupne nahradí brázda nízkeho tlaku vzduchu a po jej prednej strane začne do našej oblasti od juhozápadu prúdiť tropický vzduch zo severozápadnej Afriky,“ informuje na svojom webe Slovenský hydrometeorologický ústav.

Kým niekto sa možno teší na víkend pri vode, takto extrémne horúčavy predstavujú pre nás veľké riziko. Je preto nesmierne dôležité prijímať dostatok tekutín. Riziko rastie najmä pre ľudí s ťažkosťami kardiovaskulárneho systému.

Prednostka Kliniky cievnej chirurgie Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika profesorka Mária Frankovičová varuje najmä ľudí s postihnutím chlopne, u ktorých hrozí náhla srdcová príhoda a  pacientov s ischemickou chorobou srdca, u ktorých môže predstavovať závažný problém kvôli nedokrvenému srdcu dehydratácia.

„Zahusťovaním krvi sa najmä u ľudí  s náchylnosťou na tvorbu trombov zvyšuje možnosť vzniku zrazeniny, čo môže mať  za následok zlyhanie srdca. Infarkt hrozí aj ľuďom, ktorí majú zúžené cievy zásobujúce  srdcový sval, hlavne v dôsledku zahustenia krvi a tvorby zrazenín, ktoré môžu spôsobiť  nielen náhlu srdcovú príhodu, ale môžu byť aj príčinou mozgových príhod a pľúcnych embólií,“ vysvetľuje.

Srdce pracuje intenzívnejšie

Ľudský organizmus má vlastné regulačné mechanizmy ako sa vyrovnať s vyššími teplotami - napríklad potením, pri ktorom sa ochladzuje. Pri potení však zároveň telo stráca tekutiny a znižuje sa objem krvi.

Zvýšené teploty majú vplyv aj na činnosť srdca, ktoré pracuje intenzívnejšie. Teplom sa tiež rozširujú cievy a človeku môže poklesnúť tlak.

Ak nedochádza k dostatočnej cirkulácii krvi, voda sa začne zadržiavať v obličkách, v tele sa nahromadia toxíny a zhorší sa látková výmena.

„Zdravý organizmus sa s takouto záťažou, aj keď je extrémna, vyrovná, avšak postihnutý srdcovo-cievny systém to už nedokáže. Pri neúmerne zrýchlenej činnosti srdca ho poškodené tepny nestíhajú zásobovať krvou a srdce začne trpieť nedostatkom kyslíka,“ hovorí profesorka.  

Ohrození sú aj starší ľudia s nižším tepom, ktorým pri zvýšenej frekvencii srdca nemusia stačiť svaly a nastáva pocit celkovej slabosti. O rizikovú skupinu ide aj z dôvodu, že menej často pociťujú smäd.

Vedci varujú tiež pred pitím kávy a alkoholu, keďže oboje odvodňuje organizmus, či pred vystavovaním sa priamemu slnku hlavne medzi 11. a 15. hodinou.

Teplotné prechody

Ďalšie problémy nám môžu spôsobiť prudké teplotné rozdiely pri striedaní horúcich a chladnejších dní, ale aj prechod z prehriateho exteriéru do priveľmi klimatizovanej miestnosti.

„Kardiaci a ľudia s vysokým krvným tlakom môžu citlivo reagovať už na desaťstupňové ochladenie alebo oteplenie v priebehu 24-hodín. Pri prílive teplého vzduchu zvyknú mať ťažkosti aj hypotonici alebo ľudia s poruchou regulácie krvného tlaku,“ tvrdí Frankovičová.

„Nezdravý môže byť aj dlhší pobyt v chladnom priestore, napríklad v klimatizovanom nákupnom centre, pretože uzatvorené najmenšie cievy spôsobia pocit chladu a zimomravosti a navyše im hrozí riziko respiračnej infekcie, dokonca až zápal pľúc,“ dodáva.

Ohrození sú však aj zdraví ľudia. Napríklad zvýšená únava a opuchy nôh môžu byť prvými príznakmi vzniku ochorenia žilového systému, ktoré súvisí s porušením cirkulácie krvi v žilách a jej návratom z nôh do srdca.

„V dôsledku upchatia (trombózy) alebo rozšírenia žíl (varixy) a následnej nedostatočnosti žilových chlopní nie sú žily schopné odvádzať krv z nôh a obmedzeným odtokom krvi z končatiny vzniká pretlak krvi v hlbokých žilách,“ vysvetľuje Frankovičová.

Následne vznikajú opuchy a zápaly. Aj keď toto ochorenie priamo neohrozuje život, prináša so sebou veľa obmedzení.