Aj v nemocniciach je hluk vyšší, než tomu bývalo v 60. rokoch minulého storočia. Organizmus však tento neustály hluk nechápe a stále naň reaguje negatívne. Vplyvom hluku na psychickú a fyzickú rovnováhu sa zaoberá časopis The Lancet v článku Mathiasa Basnera z Ústavu pre experimentálnu psychiatriu Pensylvánskej univerzity.

Keď je človek vystavený ostrým zvukom, vedie to k vysokej stimulácii autonómneho nervového a endokrinného systému. Zvyšuje sa diastolický a systolický tlak, zrýchľuje sa srdcový tep, vyplavujú sa stresové hormóny, katecholamíny a glukokortikoidy.

Chronické vystavovanie sa hluku zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, rastie viskozita krvi, hrozí vysoký tlak a artérioskleróza, dokonca až infarkt. Každých desať decibelov navyše zvyšuje nebezpečenstvo kardiovaskulárneho ochorenia o sedem až sedemnásť percent.

„Vo svete práce je mnoho povolaní, kde je človek vystavený hluku škodlivému zdraviu. Najznámejším ochorením spôsobeným hlukom je hluchota, ktorá len v Taliansku ročne postihuje tisíce pracujúcich," hovorí profesor Giovanni Mosconi z nemocnice pápeža Jána XXIII. v Bergame.

Znepokojujúce sú však aj ďalšie negatívne dopady hluku na ľudské zdravie. Okrem vplyvu na psychiku a správanie a poruchy spánku škodí hluk rôznym orgánom, ako je kardiovaskulárny alebo endokrinný systém či dokonca zrak. Potom sú tu vplyvy na poznávacie schopnosti detí.

„Viac než 20 rôznych štúdií preukázalo, že hluk z okolitého prostredia má negatívny vplyv na poznávacie schopnosti detí a na ich schopnosť učenia," uvádza Basner z Pensylvánskej univerzity.

Deti, ktoré navštevujú školy zasiahnuté hlukom z letiska, automobilovej alebo vlakovej prevádzky ťažšie čítajú, ich pamäť je obmedzená a majú horšie výsledky v testoch.

Výskum vykonaný na takmer 3000 deťoch, ktoré navštevujú školy blízko veľkých medzinárodných letísk vo Veľkej Británii, v Španielsku a v Holandsku ukázal, že ich schopnosť učiť sa je priamo úmerná tomu, akému hluku sú vystavované.

Ak hluk zosilnel iba o 5 decibelov, vyvolalo to u anglických detí dvojmesačné oneskorenie v učení sa. U holandských jednomesačné. „To ukazuje, že každé zníženie hladiny hluku okolo školy by malo zlepšiť poznávacie schopnosti detí,“ uviedli autori výskumu.

Najzhubnejšie dôsledky hluku v modernej spoločnosti sa zrejme prejavujú na kvalite spánku. Spánok v hluku môže vyvolať tachykardiu alebo prerušovaný spánok. Najviac citlivé sú staršie osoby, deti a tí, ktorí pracujú na zmeny a už tak majú problémy so spánkom.

ČTK