Podľa údajov, ktoré má Európska komisia k dispozícii z 30 krajín Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru sa napriek dlhoročným snahám o zníženie spotreby antibiotík v žiadnej krajine v rámci zdravotníckeho systému nepodarilo ich spotrebu významne zredukovať. V ôsmich krajinách, vrátane Slovenska, bolo dokonca zaznamenané jej výrazné zvýšenie.

Na Slovensku bol síce v roku 2009 zaznamenaný pokles počtu predpísaných balení antibiotík, následne však došlo k jeho výraznému zvýšeniu, a to z 5,3 milióna balení v roku 2012 na 5,7 milióna v roku 2013.

Podľa záverečnej správy prieskumu špeciálneho Eurobarometra 407 z roku 2013, ktorý sa venoval antimikrobiálnej rezistencii, užívalo na Slovensku až 41% opýtaných za posledných 12 mesiacov antibiotiká, pričom európsky priemer bol 35%. V danom období tvorili na Slovensku aj v Európskej únii väčšinu užívateľov ženy. 

Superbaktérie a znižovanie účinnosti

Jedným zo závažných problémov, ktoré súvisia s nadmerným užívaním antibiotík, je zvyšujúca sa rezistencia baktérií. Dochádza totiž k mutáciám mikróbov voči antibiotikám, ktoré na ne boli dovtedy účinné.

„Nemôžeme na európskej úrovni zatvárať oči nad tým, že antibiotiká, ktoré v minulosti dokázali liečiť veľmi významné choroby a dokázali zabrániť mnohým bakteriálnym infekciám, ako aj zachrániť mnoho životov, sú v súčasnosti čoraz menej účinné,“ hovorí vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia Európskej komisie v SR Andrej Králik.

V súvislosti s rezistenciou je potrebné rozlišovať dva základné pojmy – antimikrobiálny a antibiotický. Zatiaľ čo antibiotická látka účinkuje len proti bakteriálnej infekcii, látka s antimikrobiálnym účinkom pôsobí na všetky typy mikróbov, vrátane baktérií. „A to je práve ten moment, ktorý robí pri bežnom kontakte s pacientmi problém, pretože nerozlišujú či majú bakteriálnu alebo inú infekciu a domáhajú sa toho antibiotika za každých okolností,“ vysvetľuje riaditeľka Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku MUDr. Darina Sedláková.

Stúpajúca rezistencia môže v niektorých prípadoch spôsobovať vznik nebezpečných organizmov. „Vznikajú dokonca aj takzvané superbaktérie, ktoré sú potom rezistentné voči väčšine antimikrobiálnych látok, nehovoriac len o antibiotických látkach. Či už je to „Super bug“, zlatý stafylokok (MRSA) alebo iné, spôsobujú ťažké infekcie, ktoré môžu viesť až k úmrtiam,“ zdôrazňuje Sedláková.

zdroj: zivotbezantibiotik.sk

Troma základnými faktormi, ktoré spôsobujú rezistenciu, sú nadužívanie antibiotík, podužívanie antibiotík a zneužívanie antibiotík. V prvých dvoch prípadoch môže ísť o nesprávne stanovenie diagnózy zo strany lekára, alebo zlé určenie typu antibiotika, jeho množstva či dĺžky trvania liečby. Pri zneužívaní zas ide o samoliečbu pacientov, ktorí tieto lieky užívajú bez povolenia lekára.

Podľa tlačovej správy vydanej k Európskemu dňu zvyšovania povedomia o antibiotikách je až 80% zimných ochorení, ktoré postihujú nos, uši, hrdlo a pľúca vírusového pôvodu. V takých prípadoch sú antibiotiká neúčinné a napriek tomu, že je pacient možno presvedčený o opaku, by ich nemal užívať.

Samotným lekárom môže pri diagnostike a rozhodnutí, či ide o bakteriálne alebo vírusové ochorenie pomáhať viacero druhov vyšetrení, z ktorých najrýchlejšie je takzvané CRP vyšetrenie. Na Slovensku ho však na rozdiel od našich českých susedov hradí väčšina zdravotných poisťovní len u detí.

Nie všade sú antibiotiká na predpis

V rámci Slovenskej republiky sú všetky antibiotiká viazané na lekársky predpis, no v mnohých krajinách tomu tak nie je. „Sú viaceré štáty, aj v rámci Európskej únie, kde sa antibiotiká dajú kúpiť bez predpisu,“ potvrdzuje Sedláková. Cestovateľský turizmus tak podľa nej môže tiež napomáhať rastúcej samoliečbe pacientov antibiotikami.

„Až 89% krajín zemegule má antibiotiká na voľno,“ konštatuje infektológ MUDr. Vladimír Krčméry. „Baktérie nevieme ohraničiť nejakými schengenskými devízami. Nevieme genotypy multirezistentných kmeňov prinútiť, aby cirkulovali tam, kde si s nimi vieme poradiť. A dôkazom toho je to, že najrezistentnejšie kmene prišli do Európy z tretieho sveta,“ dodáva. 

Dôsledná regulácia užívania antibiotík a redukcia ich zbytočného či nesprávneho používania je preto veľmi dôležitá. „Sme na prahu priepasti postantibiotickej éry. Neuvážený krok, hoci aj vpred, znamená hlboký pád,“ varuje Krčméry.