Vedci hľadajú tóny proti depresii

— Zuzana Vitková

Hudbu ako liek, či stimulant využíva takmer každý. Energickú pri cvičení, relaxačnú na odreagovanie, alebo aj úplne naopak. Rôzne tóny majú schopnosť prebudiť emócie a podľa výberu zlepšiť či zhoršiť náladu. Európski vedci sa teraz snažia prelomiť emočný kód hudby a zistiť prečo je to tak. Výsledkom môže byť liečba hudbou, ktorá dokáže oklamať mozog a nahradiť tak lieky.

Vedci hľadajú tóny proti depresii

Ilustračná fotografia, zdroj: Sasha Willins, freepik

Projekt s názvom CREAM (Cracking the emotional code of music) je financovaný  Európskou radou pre výskum (ERC) v rámci podprogramu ERC Starting Grant - The Human Mind and its complexity. Výskum prebieha vo Francúzskom národnom centre pre vedecký výskum pod vedením vedca Jeana-Juliena Aucouturiera.

Vedci z Francúzskeho národného centra pre vedecký výskum sa v rámci projektu CREAM snažia zistiť, aké tóny vplývajú na konkrétne emócie a zostaviť akúsi „hudobnú lekáreň“ so zvukmi. Tie by mali aktivovať špecifické neurónové dráhy v mozgu. Výsledky výskumu môžu pomôcť ľuďom s depresiami a úzkosťami, ale aj autistom, či pacientom, ktorí sa rehabilitujú po mozgovej príhode.

Prečo hudba vytvára emócie?

„Veľkou otázkou je: prečo by vlastne hudba vytvárala emóciu?“ pýta sa Jean-Julien Aucouturier, ktorý stojí na čele výskumu. Biológia podľa neho naznačuje, že tieto emócie sú spojené so schopnosťou prežiť. „Ak idete do lesa a vidíte medveďa, okamžite cítite strach a utečiete. Prečo by teda tón C alebo C# mal mať rovnaký efekt?“ kladie otázku vedec, ktorý verí, že odpovede môžu byť ukryté v schopnosti hudby napodobniť ľudský hlas, či signály hrozby z okolia. Vďaka takémuto napodobneniu na nás môže z piesne  prehovárať smutný, nahnevaný, či utešujúci hlas.

Vedci sa teraz snažia zistiť, či sa emócie, ktoré hudba vyvoláva, dajú využiť účelne a či je nimi možné mozog oklamať.

Hudba lieči

Vedci veria, že im odpovede na tieto otázky pomôžu vyvinúť alternatívu k farmakologickej liečbe depresií a úzkosti.

„Pre ľudí trpiacich depresiami môžeme vytvoriť zvuky, ktoré môžu ich stav pomaly zlepšovať, “ uvádza Aucouturier. Hudba sa tak podľa neho môže stať  kognitívnou technológiou s algoritmami, ktoré sú schopné neinvazívne mobilizovať neurónové dráhy. V budúcnosti by tak pacienti mohli počúvať personalizovaný zvuk „na predpis“.

Vedci taktiež predpokladajú, že by hudba mohla pomôcť autistom. Podľa nich je možné využiť zvuky na kultiváciu neurónových dráh, ktoré zodpovedajú za správne čítanie emocionálnych prejavov.

Ďalšími pacientmi, ktorí by mohli čerpať z výsledkov výskumu sú ľudia po prekonaní mŕtvice. Stimulovaním časti mozgu, ktorá sa nepoužíva na reč by boli poškodené rečové oblasti nútené migrovať do oblastí, ktoré stále fungujú normálne.

Ako bude prebiehať výskum?

Vedci z projektu CREAM kombinujú neurovedy, počítačové vedy a hudobné vedy aby mohli analyzovať vokálne frekvencie spojené s emóciami ako smútok, šťastie, či strach a tvoriť „emocionálne“ zvuky.

Ďalším štádiom výskumu bude séria klinických štúdií s účastníkmi, ktorí trpia úzkosťami. Vedci budú zisťovať, či je možné predvídať emocionálny vplyv rozličných druhov zvuku.

Na to, aby vedci vedeli hudbu používať efektívne, musia najprv porozumieť tomu, ako mozog zvuk spracováva. Takémuto výskumu sa venovali napríklad britskí vedci z University of Glasgow, ktorí v rámci projektu BRAININNATURALSOUND skúmali, ako mozog identifikuje zdroj zvuku. Ich výskum ukázal, že to, či je zvuk, ktorý počujeme vtáčím spevom, alebo zvončekom pri dverách, rozoznáva mozog v špeciálnej oblasti predného mozgového laloku.

 

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia