Vedci vedeli, že mikroRNA (zhluk malých molekúl, ktoré udržujú gény zapnuté), sú vo zvieracích embryách aktívne v rovnakej dobe, v akej sa srdcové bunky delia a rastú. Tím amerických a čínskych výskumníkov teraz prišiel na to, že RNA potláča signály, ktoré hovoria orgánom, aby  prestali tvoriť nové bunky.

Keď výskumníci odstránili skupinu microRNA v myších embryách, zaznamenali u hlodavcov menší rast buniek. Naopak aktívnejšie sprístupnenie mikroRNA viedlo k tomu, že myši sa rodili s predimenzovanými srdcami.

Vedci neskôr postúpili k produkcii molekúl RNA pri dospelých myšiach, ktoré utrpeli srdcový infarkt. Hlodavcom sa opätovne začali tvoriť bunky srdcového svalu a mali ho jemne zjazvené, čo srdce zvyčajne chráni pred únikom buniek.

Po šiestich až dvanástich týždňoch však srdcia hlodavcov zlyhali. „Svalové bunky sa chcú deliť a deliace sa bunky sa neuzatvárajú tak dobre, ako bunky, ktoré sa nedelia," hovorí spoluautor štúdie Edward Morrisey, vývojový biológ z University of Pennsylvania v štúdii, ktorú vedci zverejnili v časopise Science Translational Medicine.

Keď ale Morrisey a jeho tím myšiam po infarkte injekčne podával krátko žijúce molekuly, ktoré simulujú účinky mikroRNA len sedem dní, väčšina zvierat prežilo.

„Bude to pravdepodobne veľmi užitočný spôsob, ako podporovať srdcovú regeneráciu, ale načasovanie bude naozaj kritické," hovorí Morrisey. „Aplikáciu bude potrebné vykonávať vo veľmi krátkom intervale od zranenia srdca."

Edwarda Morriseyho teraz zaujíma, či tento postup bude fungovať aj u väčších zvierat, ako sú napríklad ošípané.