Mnohé z fóbických strachov sú do istej miery racionálne zdôvodniteľné. Ak sa bojíte hadov, je to pravdepodobne preto, že vás môžu zraniť. Strach z tmy môže zas vyplývať z obáv pred nebezpečenstvami, ktoré vie ukryť. Strach z farieb sa však tak jednoducho vysvetliť nedá.

Keď vydesí aj dúha

Farby sú často nevyhnutne spojené s emóciami. Vidieť to môžeme aj na bežne používaných výrazoch ako „zblednúť od strachu“, „byť zelený od závisti“, či „červený od zlosti“.

Chromofóbovia však majú negatívne emócie spojené so všetkými jasnými farbami a dúha je tak pre nich ako strašidelná scéna z hororu.

Ľudia postihnutí fóbiou z farieb sa však nemusia desiť celého farebného spektra. Chromofóbia zahŕňa aj strach z jednotlivých farieb, ako sú žltá, biela, červená, zelená či iné.

Farby dokážu pacientom značne skomplikovať život, keďže sa im snažia za každú cenu vyhýbať. V prípade chromofóbie je tento únik asi najťažší, no ani pri strachu z individuálnych farieb to nie je jednoduché.

Tí, ktorí majú obavu z červenej farby, by napríklad určite nemali vykonávať stresujúce povolanie, kde by stlačenie červeného gombíka mohlo vyriešiť krízovú situáciu.

Následky z traumy z detstva

Príčiny chromofóbie zatiaľ odborníkom nie sú úplne jasné. Jednou z nich však často býva trauma z detstva, ktorá sa spája s určitou farbou. Panickú reakciu môže vo vážnejších prípadoch vyvolať aj samotný názov danej farby.

Pokiaľ by sme sa mohli porozprávať so známou knižnou hrdinkou Jane Eyrovou, možno by nám povedala, že nenávidí červenú. V rovnomennej knihe totiž v červenej miestnosti zažila traumatizujúci zážitok, ktorý ju doviedol k neutíchajúcej hystérii.

Zvyšné dôvody panického strachu z farieb by podľa psychoterapeutky Rity Santosovej mohli vychádzať aj z genetických predispozícií alebo zo zložitejšieho súboru zatiaľ neznámych faktorov.

Fóbie sa našťastie často dajú liečiť, a tak je tomu aj v tomto prípade. I keď nemusí dôjsť k úplnej strate strachu, odborníci vedia rôznymi technikami a terapiami často aspoň zmierniť príznaky.

Santosová sa pre americký portál The Guardian vyjadrila, že základným opatrením, ktoré by mali pacienti zaviesť do svojho života, je absolútne zníženie stresu a dodržiavanie zdravého životného štýlu. Nadmerný tlak a zlé zdravotné návyky sa totiž do istej miery tiež podieľajú na vzniku či pretrvávaní úzkostných stavov.

Odbornú pomoc podľa nej predstavuje najmä kognitívno-behaviorálna terapia. V rámci nej sa pacienti môžu okrem iného učiť zvládať pocity strachu a úzkosti a nepodliehať im. Pomôcť však môžu aj hypnoterapia, či postupné vystavovanie pacienta farbe, ktorá ho desí.

Jedným z najznámejších pacientov trpiacich chromofóbiou je aj herec, spisovateľ a režisér Woody Allen. Napriek tomuto strachu však jeho dielam farby nechýbajú.