Novoobjavený medikament, benralizumab, dokáže znížiť prejavy závažnej dýchavičnosti, či piskot na hrudi až o 51 percent. V imunitnom systéme pôsobí ako špeciálny proteín, ktorý napadá eozinofily, druh bielych krviniek. Tie sa kvôli astme v tele nachádzajú vo zvýšenom množstve.

Dve štúdie, vykonané na viac ako 2500 pacientoch, preukázali, že benralizumab by mohol ponúknuť  novú nádej pre ľudí, u ktorých už nie je možné kontrolovať astmu pomocou inhalačných steroidov a iných známych liekov.

Neexistuje prevencia

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje astmu ako chronické ochorenie charakterizované opakujúcimi sa záchvatmi dýchavičnosti a sipotu. Podľa štatistík z roku 2013 ňou na celom svete trpí okolo 235 miliónov ľudí. Odhady dokonca predpovedajú, že do roku 2025 toto číslo stúpne na 400 miliónov.

Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií z roku 2015 sa na Slovensku nachádza vyše 96 000 pacientov s bronchiálnou astmou, z čoho viac ako 6 000 trpí ťažkou, pretrvávajúcou formou. Najviac chorých lekári evidovali v Prešovskom a Nitrianskom kraji a najmenej v Bratislavskom a Žilinskom kraji.

Neliečená astma môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám a v niektorých prípadoch môže spôsobiť aj smrť. Každý rok vo svete na astmu umrie približne 180 000 ľudí. Náklady na liečbu sú pritom vyššie ako na HIV/AIDS a tuberkulózu dokopy.

Aj keď príčiny vzniku astmy nie sú jasné a prevencia prakticky neexistuje, medzi rizikové faktory prispievajúce k jej rozvoju patrí vdychovanie alergénov, tabakového dymu a chemické dráždivé látky. Aj keď je astma nevyliečiteľné ochorenie, správna liečba pacientom umožňuje dobrú kvalitu života.

Nová nádej

„Akonáhle pacienti so závažnou nekontrolovateľnou astmou už užívajú vysoké dávky inhalačných kortikosteroidov a dlhodobo pôsobiacich beta-agonistov, majú veľmi málo možností liečby," povedal pre stránku telegraph.co.uk profesor EugeneBleecker z Centre for Genomics and Personalised Medicine na WakeForestSchool of Medicine, ktorý viedol jeden z pokusov testovania benralizumabu.  

Uvádza tiež, že benralizumab ničí eozinofily priamo a štúdie preukázali, že dokáže tieto biele krvinky skoro všetky zničiť už za štyri týždne liečby.

Výsledky výskumu vedci publikovali v odbornom časopise Lancet a boli prezentované na výročnom zasadnutí European Respiratory Society v Londýne.

Dýchanie a rýchle občerstvenie sa „nemusia“

Astma je najčastejším chronickým ochorením u detí a zdá sa, že ochorenie je úzko prepojené s ich stravovacími návykmi. „Medzinárodné štúdie ukázali, že tínedžeri, ktorí viac ako trikrát týždenne konzumujú fastfood, majú aj o 40 percent vyššiu pravdepodobnosť výskytu závažnej astmy“, povedala lekárka Katarína Bergendiová pre časopis HumanitaPlus.

Zhodujú sa s ňou aj vedci v Dánsku, ktorí zistili, že udržanie optimálnej váhy u detí slúži ako určitá prevencia astmy v dospelosti. Vedci porovnali index telesnej hmotnosti u 300 000 školákov vo veku od siedmich do trinástich rokov aby mohli neskôr v dospelosti overiť, či u nich mala váha na vznik astmy skutočnbe vplyv.

U žien podľa ich výsledkov nadváha zvyšuje riziko ťažkého astmatického záchvatu až o 39 percent. Pre porovnanie, pri mužoch s podváhou sa riziko prijatia do nemocnice v dôsledku astmatického záchvatu zvýšilo o 25 percent.

Hlavná autorka výskumu, profesorka Charlotte Suppli Ulrik, z nemocnice Hvidovre a University of Copenhagen v Dánsku si myslí, že zistenia poskytujú zaujímavý pohľad na rozdiely medzi ženami a mužmi, a za hlavné faktory pôsobiace na vznik astmy považuje úroveň fyzickej aktivity, pľúcnu mechaniku, či okolité prostredie.

Dôležité návyky

Príčinami vzniku astmy sa zaoberala aj ďalšia štúdia vedcov z University of Aberdeen. Tí zistili, že astma často vzniká aj u detí, ktoré pred narodením nedosahovali primeranú veľkosť. To podľa nich naznačuje, že prenatálne faktory prispievajú k celoživotnej respiračnej „pohode“.

Stephen Turner, ktorý sa na štúdii podieľal, uvádza, že tieto riziká sú väčšinou spojené s návykmi budúcej matky. Ak žena v očakávaní nefajčí, nepije alkohol a má vyváženú stravu, tieto návyky by mali byť prísľubom zdravia a eliminácie rôznych problémov.

Ostáva faktom, že o vplyve detských návykov na neskorší prejav astmy toho stále veľa nevieme. Zdá sa ale, že správnym životným štýlom môžeme aspoň prispieť k ich zníženiu.