Skupina vedcov z viacerých univerzít, inštitútu a nemocnice v štúdii zverejnenej v americkom vedeckom časopise PNAS uvádza, že za posledných takmer šesťdesiat rokov sa počet detí, ktoré ženy neporodili prirodzene, zvýšil o dvadsať percent. Kým v roku 1960 sa sekciou na svet priviedlo približne 30 z 1000 narodených detí, v súčasnosti je to 36.

Tieto čísla prinútili vedcov uvažovať, čo je príčinou ich nárastu a aký to môže mať vplyv na ľudskú evolúciu.

Istota, či nutnosť?

V Spojených štátoch došlo k prudkému nárastu cisárskych rezov v 90. rokoch. Kým v roku 1996 sa v USA takto narodilo jedno z piatich detí, v roku 2010 to už bolo jedno z troch. Najvyšší počet zákrokov má podľa dát z OECD Turecko, kde sa operatívne rodí viac ako polovica detí.

V Európe sú medzi jednotlivými krajinami značné rozdiely. V Taliansku rodí sekciou 36 percent žien, zatiaľ čo severské krajiny sa s približne pätnástimi percentami nachádzajú na konci svetového rebríčka.

Ak porovnáme slovenské štatistiky z rokov 1991 a 2014, zistíme, že začiatkom 90. rokov sa u nás cisárskym rezom porodilo 9,2 percenta detí. V roku 2014 to podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) bolo už 31 percent. V nitrianskom kraji  dokonca až 41 percent a v Bratislave skoro 38 percent.

Zdroj údajov: Národné centrum zdravotníckych informácií

Podľa NCZI sa na Slovensku nezhromažďujú informácie o príčinách, ktoré vedú k použitiu sekcie. Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku (HPI) ale uvádza, že medzi najčastejšie dôvody patrí predchádzajúci pôrod vykonaný rovnakým spôsobom, nevhodná poloha dieťaťa v maternici, viacpočetné tehotenstvo, vyšší vek matky, či ohrozenie plodu, napríklad rizikom udusenia, alebo nedostatočného vývoja. V posledných rokoch sa však k zdravotným rizikám pridružuje aj strach matiek z prirodzeného pôrodu.

Zasahujeme vraj do prirodzeného výberu

Evolúcia so sebou prináša tlak, aby sa deti rodili väčšie, pretože tak majú väčšiu šancu na prežitie. Tento mechanizmus je ale brzdený iným, ktorý ženy vybavil úzkou panvou. Tá im zrejme pomáha chodiť vo vzpriamenej polohe a bráni predčasnému pôrodu. Výsledkom týchto protichodných faktorov je v konečnom dôsledku to, že hlava dieťaťa pri pôrode presne zapadá do panvy ženy.

Vedci ale tvrdia, že s nárastom počtu cisárskych zákrokov sa rovnováha medzi týmito silami mení. Ak bola totiž v minulosti hlava dieťaťa príliš veľká na to, aby prešla ženskou panvou, dieťa v nej uviazlo. Zvyčajne to viedlo k  smrti dieťaťa a často aj matky. Ak teda mala žena príliš úzku panvu, prirodzene sa tak predišlo prenosu týchto génov na ďalšiu generáciu.

„Bez moderného lekárskeho zásahu boli takéto problémy často smrteľne nebezpečné, a to je z evolučného hľadiska výber," uviedol pre časopis Proceedings of National Academy of Sciences (PNAS) spoluautor štúdie Philipp Mitteroecke z University of Vienna. Ženy s veľmi úzkou panvou by pred sto rokmi pôrod neprežili. Dnes tieto gény nevedomky odovzdávajú svojim dcéram, čo by vraj mohlo viesť k evolučným zmenám.

Je pravda, že pomer cisárskych rezov rastie, ale je dôležité oddeliť dôvody, ktoré vedú k voľbe operácie. Do úvahy treba brať napríklad fakt, že sa vek rodičiek v priebehu desaťročí nezanedbateľne zvýšil, čo zvyšuje riziko komplikácií počas pôrodu. Dôležitú úlohu hrá pritom neraz aj čas. Kým prirodzený pôrod môže trvať hodiny, naplánovaný zákrok sekciou môže pôrodníkovi zabrať pol až trištvrte hodiny.