Keď sa totiž rozhodli preskúmať vplyv špecifického druhu chemoterapie na plodnosť žien, zistili, že liečba na otestované pacientky nepôsobila sterilizačne, ale mali po nej vo vaječníkoch vyšší počet nezrelých vajíčok ako zdravé ženy. Počet bol zároveň neúmerny ich veku.

Výsledky štúdie zverejnili v časopise Human Reproduction v decembri 2016.

Nečakaný vedľajší efekt

Na vyjíčka zvyčajne chemoterapia pôsobí deštruktívne. Uvedení výskumníci ale zaznamenali, že v prípade liečby Hodgkinovho lymfómu, teda rakoviny bielych krviniek, chemoterapia neznižuje plodnosť pacientok. Vo vaječníkoch pri skúmaní navyše našli nové nezrelé vajíčka.

Dôsledky liečby, ktorá kombinuje štyri chemoterapeutické lieky – adriamycín, bleomycín, vinblastín a dakarbazín (v skratke ABVD), by tak možno mohli vyvrátiť fakt, že sa ženy rodia s konečným počtom vajíčok.

Vajíčka dozrievajú vo folikuloch, ktoré pripomínajú tunely podobné vlasom, pričom každý produkuje iba jedno vajíčko. Počas ovulácie tiež mesačne dozrieva len jeden folikul, ktorý uvoľní zrelé vajíčko.

Počet a ubúdanie folikulov, a teda aj s tým súvisiaca plodnosť ženy, môžu závisieť od mnohých faktorov. Ich počet sa prirodzene znižuje s vekom, kedy folikuly starnú a nové sa už netvoria. Ich stratu môže urýchliť rakovina a jej liečba chemoterapiou, ale aj fajčenie, obezita či cukrovka.

V miske sa správajú inak

Výskumníci analyzovali vzorky tkaniva z vaječníkov ôsmich žien, ktoré podstúpili chemoterapiu ABVD. Tkanivá porovnali so vzorkami troch žien, ktoré absolvovali liečbu iným typom chemoterapie a so vzorkami dvanástich zdravých žien približne rovnakého veku.

Všetky pacientky, ktoré absolvovali liečbu ABVD, mali vo vaječníkoch oveľa väčší počet nezrelých folikulov ako ženy, ktorým bol podávaný iný druh chemoterapie, či tie, ktoré rakovinou netrpeli. Prvá skupina mala tiež oveľa väčší počet folikulov, než by sa dalo očakávať na základe ich veku.

Folikuly dokonca zodpovedali tým, ktoré sa nachádzajú v tele dievčat prechádzajúcich pubertou.

Na základe týchto zistení sa vedci v druhej časti pokúsili nechať nezrelé vajíčka rásť v laboratórnom prostredí. V týchto podmienkach sa však rast prejavil len u zhruba 20 percent folikul zasiahnutých liečbou ABVD, v porovnaní s 42 až 46 percentami buniek zdravých žien a žien, ktoré podstúpili liečbu iným druhom chemoterapie.

Dozrejú?

Cieľom vedcov teraz bude zistiť, čo bolo prvotným impulzom k tvorbe folikulov, keďže momentálne ešte s istotou nevedia, či ich stimuluje práve liečba chemoterapiou. Problémom tiež je, že novovytvorené vajíčka žien po liečbe ABVD boli v nezrelom stave. Ak by teda odhalili príčinu vzniku, chcú následne nájsť spôsob, ako by mohli dozrieť. Zatiaľ totiž nie je jasné, či vôbec mohli byť funkčné.

Jednou z doterajších teórií je, že sa vajíčka začali vytvárať preto, že ABVD spôsobuje kmeňovým bunkám istý druh šoku. Bunky sa začnú brániť a stimulujú rast nových vajíčok.

Druhou možnosťou podľa vedcov je, že sa folikuly v priebehu liečby poškodia a rozdelia na dve, alebo aj viaceré nové časti. Vedci chcú okrem pôvodu nových reprodukčných buniek skúmať aj pôsobenie každého z liekov ABVD samostatne.

Pomáha aj transplantácia

Výskumníci už dlho hľadajú spôsoby, ako  vyriešiť ženskú neplodnosť a vďaka pokroku v posledných rokoch sa zdá, že ani intenzívna liečba chemoterapiou, pri ktorej dochádza k zničeniu vaječníkov, nemusí v niektorých prípadoch definitívne zabrániť počatiu.

Ak je žena vystavená agresívnej chemoterapii vo veľmi nízkom veku – pred samotným začiatkom menštruácie – nemožno jej odobrať a zmraziť vajíčka kvôli ich nezrelosti.  V takýchto prípadoch môže pomôcť transplantácia vaječníkového tkaniva.

V roku 2015 porodila žena v Belgicku zdravé dieťa po tom, čo jej vedci naštepením na zostávajúci vaječník transplantovali jej vlastné tkanivo z vaječníkov. To jej ešte ako trinásťročnej odobrali a zamrazili pred absolvovaním intenzívnej chemoterapie.

Úspešná liečba by mohla cestu k plodnosti otvoriť nielen ženám, ktoré majú vaječníky poškodené v dôsledku chemoterapie. Vedci si myslia, že ak dokážu pomôcť pacientke so zničenými reprodukčnými orgánmi, nie je vylúčené, že by mohli byť úspešní aj pri liečbe plodnosti u žien, ktoré vaječníky poškodené nemajú.