Krvno-mozgová bariéra tvorí v našom mozgu ochranný plášť, ktorý oddeľuje mozgové tkanivo od krvných ciev. Táto ochrana bohužiaľ sťažuje liečbu v prípade glioblastómu, agresívneho mozgového nádoru, ku ktorému cez túto vrstvu zatiaľ lieky nepreniknú.

Vedcom z Duke University sa ale podaril zásadný prienik. Doslovne. Do boja s nádorom vyslali detoxikovanú verziu baktérie Salmonella typhimurium, ktorá prenikla cez bariéru a prispela k jeho zániku. Výsledky výskumu zverejnili koncom decembra v časopise Molecular Therapy – Oncolytics.

Nakŕmili ich

Vedci nevyhnutne potrebujú objaviť nové prístupy k liečbe najagresívnejšej formy rakoviny mozgu. Okrem toho, že lieky majú kvôli spomínanému „múru“ problém dostať sa k nádoru, je veľmi ťažké ho odstrániť aj operatívne, nakoľko nebýva jasne ohraničený. Aj malé zvyšky neskôr vytvárajú nové nádory.

Aj pri najlepšej starostlivosti je priemerná doba prežitia katastrofálna, približne 15 mesiacov. Od diagnostikovania ochorenia pritom po piatich rokoch žije iba desať percent pacientov.

Vedci si už dlhšie uvedomovali, že niektoré mikróby dokážu spomínanú bariéru v našej hlave prekonať.

Potkanov s glioblastómom preto nakazili geneticky modifikovanou verziou salmonely. Baktériu zbavili jednej z jej kľúčových zložiek, purínu, ktorý sa často tvorí aj v nádoroch.

To spôsobilo, že sa baktérie hladné po puríne nahrnuli do miesta karcinómu, aby sa „nakŕmili“.

Dvaja zvládnu viac

Okrem odobratia purínu vedci mikróby upravili, aby uvoľňovali dve zlúčeniny.

Prvá z nich, proteín p53, potláča tvorbu nádorov na molekulárnej úrovni zastavením nekontrolovateľného delenia, alebo takzvanou apoptózou, čiže programovanou smrťou buniek. Nakoľko ale proteín p53 prežije v bunke len niekoľko minút, druhou pridávanou látkou je azurín, ktorého účinky popísali vedci z University of Illinois v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS) ešte v roku 2002.

Tí prišli na to, že azurín prenikne do jadra rakovinovej bunky, naviaže sa na proteín p53 a chráni ho pred zánikom. V dôsledku toho množstvo p53 stúpa a núti bunky, ktoré majú nízku hladinu kyslíka k „samovražde“. Pre rakovinové bunky je nízky obsah kyslíka typický, nakoľko sa šíria veľmi rýchlo.

Zmiatli imunitný systém

Výsledky ukázali, že 19 percent testovaných potkanov prežilo po aplikovaní mikróbov viac ako 100 dní, čo je v prepočte desať ľudských rokov. Neliečené potkany sa v priemere dožili iba 26 dní.

Aj keď sa toto číslo môže zdať nízke, podľa Johnathana Lyona, spoluautora štúdie, ide o zásadný prielom v liečbe glioblastómu. Keďže ide o agresívne a ťažko liečiteľné ochorenie, akékoľvek predĺženie priemernej doby prežitia je nesmierne zložité.

Podľa J. Lyona neznamená ani to, že sa až u 80 percent krýs doba života nepredĺžila, že je metóda neúčinná. Krysy vraj nemuseli vykazovať známky úspešnejšieho boja proti rakovine kvôli nerovnomernému prieniku baktérií, či kvôli pokročilému štádiu nádoru, ktorého rast už baktérie nedokázali zastaviť. U každého potkana sa navyše po liečbe aspoň čiastočne zlepšil zdravotný stav.

Autori sa tiež poučili oproti predchádzajúcim výskumom. Tie náhodne preukázali, že prítomnosť p53 v organizme môže vyvolať imunologickú odpoveď. Keď však vedci „vypli“ prirodzenú toxicitu baktérií salmonely, k reakcii nedošlo.

Vedci teraz plánujú v rámci ďalších experimentov vybaviť baktérie rôznymi liekmi, ktoré by v organizme spôsobili silnejšiu reakciu v nádoroch. Nakoľko ale iné lieky nie sú tak špecifické, ako tie, ktoré boli použité v tejto štúdii, potenciálne riziko vedľajších účinkov je veľké.