65 000 Američanov sa podpísalo pod petíciu, adresovanú Bielemu domu, ktorá žiada nový prístup v zverejňovaní vedeckých výstupov.
Zmysel petície bol jednoduchý. Ak ľudia zo svojich daní financujú vedu, majú mať prístup k jej výsledkom.

Biely dom napokon tejto požiadavke vyhovel. John Holdren, ktorý je poradcom prezidenta Baracka Obamu pre vedu, spísal memorandum, v ktorom zadáva federálnym agentúram s rozpočtom na vedu viac ako 100 mil. dolárov, aby do šiestich mesiacoch pripravili plán na sprístupnenie vedeckých výsledkov, ktoré boli financované z federálneho rozpočtu.

Pod vedeckými výsledkami sa rozumejú publikácie, ale aj rôzne digitálne dáta. Administratíva Bieleho domu si od opatrenia sľubuje väčší potenciál pre tvorbu inovácií.

„Prístup ku digitálnym dátam, ktoré sú výsledkom federálneho financovania, umožní firmám zamerať svoje zdroje a úsilie na pochopenie a využiteľnosť týchto objavov,“ vysvetľuje Holdren v memorande.

Ako príklad spomína dáta o počasí, ktoré by mohli skvalitniť predpovede, alebo genomické sekvencie, ktoré by mohli byť podnetom pre vznik nových biotechnologických inovácií.

Proti tomuto kroku sa postavili vydavateľské domy, ktoré tieto práce sprístupňujú svojich platiacim predplatiteľom. Teraz sa obávajú, že im hrozí zánik.

Ich existencia pritom má opodstatnenie. Napríklad kvôli tomu, že koordinujú recenzentov, ktorí sú zárukou kvality publikovaných diel.

Holdren to priznáva a vychádza im v ústrety. Vedecké práce sa nemusia dostať k verejnosti ihneď. Biely dom stanovil časovú lehotu na 12 mesiacov.

Ako je to v Európe?

Podobný problém riešila minulý rok Európska komisia. EÚ disponuje nemalými finančnými prostriedkami, určenými na podporu vedy a inovácií. Od roku 2014 ich združí do programu Horizont 2020.

Podľa štúdie, ktorú financovala EÚ, si až 85 % vedcov v Európe myslí, že prístup k vedeckej literatúre by mohol byť lepší. Asi len štvrtina vedcov dnes otvorene zdieľa svoje dáta z výskumu.

To brzdí najmä malé a stredné podniky, ktoré majú obmedzené kapacity dostať sa k aktuálnym vedeckým poznatkom. Spomaľuje sa tak transfer inovácií na trh.

Európska komisia preto navrhla, aby boli verejnosti sprístupnené vedecké výsledky, ktoré budú financované z programu Horizont 2020. To isté odporúča aj členským štátom.

„Daňovníci by nemali platiť za vedecký výskum dvakrát,“ povedala podpredsedníčka Európskej komisie Neelie Kroesová.

Podľa nových pravidiel to urobia buď ihneď vydavatelia, alebo samotní vedci do 6 mesiacov, resp. 12 mesiacov v prípade humanitných a spoločenských vied.