Klíma našej planéty čelí v poslednom storočí, no najmä v posledných desaťročiach bezprecedentnému otepľovaniu.

Nejde však len samotnú teplotu vzduchu, ktorá sa od konca 19. storočia zvýšila takmer o stupeň. Odborníci upozorňujú, že klimatické zmeny prinášajú aj častejšie a dlhšie obdobia sucha, alebo častejšie búrky. Tieto zmeny sa odzrkadľujú na lesných ekosystémoch na celom svete.

„Posun hornej hranice lesa, zmeny v produkcii, zvýšená mortalita stromov v dôsledku sucha, zvýšenie frekvencie lesných požiarov, premnoženia škodcov a pod.,“ vymenúva dopady klimatických zmien riaditeľ Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene Milan Zúbrik.

Práve Lesnícky výskumný ústav vo Zvolene vydal nedávno štúdiu, v ktorej analyzuje zmeny klímy na lesné ekosystémy na Slovensku.

Autori tvrdia, že klimatické zmeny sa na slovenských lesoch výraznejšie zatiaľ neprejavili, ale takýto vývoj sa dá v budúcnosti očakávať.

Pritom lesy nemusia byť ovplyvnené klímou len priamo, ale aj nepriamo (napríklad chovaním škodcov a patogénov), alebo inými faktormi, ako je zmena hospodárenia v lesoch či znečistenie ovzdušia.

K takýmto ohrozeným oblastiam u nás patria územia Spiša, Kysúc, Oravy, ale aj ďalšie územia s výskytom nepôvodných smrekových porastov.

Neudržíme produkciu lesov

Zmena klímy ovplyvní najmä produkciu lesov, ktorá predstavuje najdôležitejšiu funkciu lesa. Pod produkčnou funkciou lesa rozumieme schopnosť produkovať tovary, o ktoré má spoločnosť záujem - teda najmä drevo, ale aj divinu, kože zvierat, alebo lesné plody.

Tzv. produkčné optimum drevín sa presunie do vyšších polôh, kde je však rozloha lesa menšia, píše sa v štúdii. Nižšie nadmorské výšky budú pre niektoré dreviny jednoducho príliš suché. V budúcnosti tak budeme mať problém udržať súčasnú produkciu lesov.

Taký scenár by sa mohol podľa Zúbrika týkať aj našej hospodársky najdôležitejšej dreviny - smreku. Smrekové porasty budú navyše aj vo vyšších polohách stále viac a viac poškodzovať častejšie kalamity a škodlivé organizmy.

Podobne naša najrozšírenejšia drevina - buk, môže mať kvôli suchu problémy v nižších polohách, myslí si Zúbrik. Korešpondovalo by to s vývojom v iných častiach Európy.

„Scenáre klimatických zmien by spomedzi našich hlavných hospodárskych drevín mohli najviac vyhovovať dubu,“ hovorí.  

Aké prijať opatrenia?

Keďže pokles produkcie nebudeme môcť plne kompenzovať, našou najlepšou odpoveďou je dnes postupná úprava zloženia lesov. Podľa Zúbrika by mala smerovať k väčšej diverzite, vrátane vysádzania nových druhov drevín.

„Opatrenia musia smerovať do viacerých oblastí.  Jednoducho povedané - už dnes treba vysádzať dreviny na také stanovištia, ktoré im budú vyhovovať aj o 80 – 100 rokov,“ radí.  

„Bukové porasty bude potrebné dopĺňať o jedlu a cenné listnáče v ešte väčšej miere ako doteraz,“ tvrdí.

Najväčším problémom môže byť smrek. „Radikálnejšia konverzia naráža na vysokú trhovú hodnotu smrekového dreva. Istým riešením môže byť zakladanie resp. konverzia súčasných smrekových lesov na zmiešané porasty smreka, jedle a buka so zníženými rubnými dobami, kde je možné predpokladať vyššiu bezpečnosť hospodárenia.“

Kľúčový by mal v budúcnosti byť tiež monitoring lesa, napríklad vo vzťahu k novým druhom škodcov, či modernizácia metód ochrany lesa. Pomôcť môže aj podpora prirodzeného zmladenia, zachovanie genofondu drevín, alebo znižovanie rubných dôb.

Produkčná funkcia nie je jediný dôvod, prečo sa lepšie starať o naše lesy. Nielen klimatické zmeny totiž ovplyvňujú lesy, ale platí to aj naopak. „Lesy sú schopné kumulovať uhlík a produkovať kyslík. Ovplyvňujú mikroklímu regiónu. Ich zachovanie a trvalo udržateľné obhospodarovanie je kľúčovým predpokladom pre znižovanie vplyvu klimatických zmien,“ dodáva Zúbrik.